bloodline

Neviem odkiaľ Haneke vyhrabal to nechutné obsesívno-úchylné duo, ale ak mu v tom pomohol veľký obrázkový slovník hrdlorezov pre začiatočníkov, potom skalpujem klobúk aj s vlasmi, pretože mať také hebedá v akomkoľvek rodinnom alebo príbuzenskom zväzku, asi by ma zmohol celibát niekde na Fidži (alebo radšej Fudži). Toľko stručné zakopnutie na štýl Laca Borbélyho. Funny Games nedovolia dýchať a ako respirátor položia do pléna beznádej, z ktorej vystrelia srdcervúcu impotenciu empatie. Ako defibrilátor roztočia ruskú ruletu s otvoreným scenárom možností. Aby toho nebolo málo, ruka v ruke šíria agresívnu dokonalosť. Momenty prekvapenia žiaria sťa sviečky na Matuzalemovej torte, z ktorej si Haneke sfúkol ovácie za epický perfekcionizmus. Hviezdičkový gangbang brzdí neskutočne vysoká miera reálneho rozmeru na brehoch každodennosti, ktorú rozpáral Eden Lake.

Slušná "řezničina", keď neviete, čo s večerom. Škoda len, že "rejža" nevisel nejaké tie babky hrubokrkým a neojekabátil známych, čo spávajú s kvérom pod záhlavkom (ľudovo nazývaný vankúš). Snáď by z toho ugriloval večer s poriadnymi... býčími žľazami, na ktorý nemá vplyv ani strýco Alzheimer. Pokryvkávajúci scenár a abstinujúci zmysel pre detail nedajú zabudnúť azda len nemocničnú prestrelku.

Zaujímavo-netradične spracovaná nuda. Vizuálno-exteriérne-kostymérska extratrieda, ale to jediné sa delí o moje pridelené vavríny. Fakt, že som zaspal pri filme 2-krát(!) je do oka bijúci klinec do rakvy, ktorý ma našťastie neoslepil inak by ani nebolo čo hodnotiť. Ťažko stráviteľný kúsok pre niekoho, čo tuší aspoň to málo "o čom to asi bude" a pre mňa tiež, napriek tomu, že som toho tušil o niečo viac. Ale závan zvláštnej orientálnosti, hudby, víťazných kategórií a v neposlednom rade aj fantastickej tanečnej pasáže, ktorá dvíhala moje zaspaté oči vysoko k nebesám, nedovolia ísť v mojom prípade s hodnotením pod 4*.

Účel svätí prostriedky a v prípade Gnomeo and Juliet to platí dvojnásobne. Hodnotenie by som skôr nechal na detských divákov, ktorí od spokojnosti určite nemali ďaleko, ako podaktorí dospeláci :) S príbehom, scenárom a adaptáciou som nemal väčší problém, graficky zvládnuté na veľmi slušnej úrovni, preto so strávením prostriedku k účelovej spokojnosti v mojom prípade musím vysloviť/napísať kladné hodnotenie.

Po dlhej dobe sa vyberiem do kina, vonku počasie ako v Emmerichovej Godzille. Prší všade, v telke, v obývačke, na zastávke, VŠADE a ani psa by ste tam nevyhnali. No a v duchu vybraných slov slovníka slovenského slangu si vykračujúc cestou z kina na zastávku (v ktorej ÁNO prší) hovorím, že aj ten chudák pes má niekedy viac rozumu ako ja. Ctím a vážim si tradície, ale tak ako sa dbalo tu na tradície, prišli okamihy, kde logika nefungovala s kostolným poriadkom a niekedy ani s cestovným. Koncepcia diela a jeho prevedenie ma úplne vyviedlo z rovnováhy. Nemôžem si pomôcť a hoci ma Godžira trhala zo spánku, Emmerich zvládol robotičku lepšie, originálnejšie, s nadsádzkou, poňatím sebe vlastným a keď už niekoho nič iné nepotešilo, minimálne hudobný doprovod rezonuje do dnešných dní. Kľudne ma zahádžte VHSkami, ale Emmerichov opus načeril viac vody ako táto jednohubka, po ktorej zostane iba to, čo ukázala poslednú sekundu a pol. Mimochodom, tak ako pred rokmi liezol na nervy dážď, tu ma privádzal do nepríčetnosti dym, hmla, prach a tie dve rádioaktívne kreatúry. Herci no comment, porážka na plne čiare...

Napriek tomu, že si Gravity neodpustila chyby nezlúčiteľné so životom a dej sa potáca na pokraji vesmíru, s radosťou prepáčim tieto nedostatky. Splnila ďaleko dôležitejšie posolstvo. Ukázala život vo svojej najkrehkejšej podobe a mimo našu krásnu planétu si krízová situácia s nami vytrie zadok. Navyše dlho držala tepovú frekvenciu na pokraji kolapsu. Podmanivá kamera predvádzala úžasné jednozáberové divadlá, hudba tepala presne podľa gravitačných zákonov a po audiovizuálnej stránke to bol fantastický Čerešňák na torte. Zaslúžené ovácie, ocenenia, potlesky.

Superman, Top Gun, The Incredibles... Green Lantern vykradol viac exkluzívnych hrobov ako je zdravé, aj keď sa dá niekedy z kolektívnej krádeže vystrúhať mahagónová truhla. Žiaľ, v prípade Green Lantern rúbal Campbell a spol. vysoko nad svoje možnosti, preto vyznie táto spleť farieb častokrát ako nevydarená reklama na hovoriace pero od marťankov. Bavil som sa ani nie na pol plynu, ale očakával som horšiu nálož filmovej kremácie aká ma nakoniec čakala. Priestoru na zlepšovanie vytvoril Ryan Reynolds viac ako dosť, len aby tvorcovia pokračovaním nekomponovali zelenú labutiu pieseň celému projektu... 2 a 1/2*

Pred dvomi dekádami by išlo o štipľavý akčný kopanec, kde by nejaké to logické škrípnutie s prímesou obchádzania zdravého rozumu a plytkou romancou vyšlo víťazne ako jazvička krásy, ale v 21. storočí už prameň ťažko zmýšľajúcich, veľkohubých tlčhrdinov vysychá ako Aralské jazero. A keď už sa chceme hrať na sofistikovaný, napínavý drsný akčňák sem-tam by ma potešilo priamočiare obalamutenie na úkor splývajúceho scenára. Namiesto toho mi zadok stŕpal už asi pri "štyridsiatej prvej" mozgovej porážke, čo v konečnom dôsledku padlo na úžitok utrpeniu z celej corridy asi tak blahodárne ako pánovi Pennovi steroidy. No a Javier Bardem zbytočne vystužil herecký cirkus kvôli návratnostiam investícií, podobne ako Števko Seagal v "tragikomédii" Executive Decision (pre pamätníkov pamätný Boeing 747 v ohrození). Aspoň, že fiktívne breaking news na začiatku a na konci pustili do sveta za predlhú dobu pravdu.

Prosím zobuďte ma z tohto zlého sna... Toto nemohol natočiť veľký maestro Mann! Určite má čínskeho menovca, či, lepšie povedané, čínsky fake. Intenzívne rozmýšľam, čím začať, ale zdravým rozumom rozhodne nie. Námet, scenár, herecké výkony okupovali neplatené voľno. Pán Hemsworth ako Thor či iný pseudolimonádový playboy funguje na vábenie ženského publika, ale vážny charakter by mu mali manažéri rozhovoriť razanciou čínskych Triád. Samotné obsadenie radím na popredné priečky v rebríčku the worst of. Mann zrejme senilnie aj v dejových vzratoch, ktoré oplývali korením lásky jeho tvorby. Ľahko čitateľné hranie na drsných kohútov obkolesených jedným pieskoviskom kočíroval akčnými scénami. Tam už sa macherstvo Mannových rúk prejavilo, ale v tomto smere prešiel od prvotriedneho perfekcionizmu k ťažkému pôrodu bez logiky a rešpektu k fanklubu. Posledným (a jediným) kvalitatívnym mohykánom čeriaci hladinu na multivysokom stupni zostal zvuk. A, prosím, rozkopte mu už niekto tú digitálnu kameru! Ďakujem. Prvé a veľké sklamanie roka. 2 a 1/2*

Pre mňa (zatiaľ) skončila sága Halloween pri H20 a pri všetkej úcte k Robovi Zombiemu a jeho hudobnej tvorbe, ktorá patrí medzi moje srdcové záležitosti od White Zombie, jeho Helloween ma zo sedačky nepostavil. Prvá polovica nadchla ako tak, ale druhá vyznela béčkovito až hrúza.