Aljak

Vynikajúca filmová klasika, ktorá sa stala nesmrteľnou. Jeden z prvých filmov, kde bol rozvinutý námet s časovou slučkou jedného neustále opakujúceho sa dňa. Od tej doby sme tu už mali ďalšie desiatky filmov s týmto populárnym námetom, ale toto je predsa len priekopník. Aj keď Billa Murraya až tak nemusím, v tomto filme sa mi páčl, a taktiež Andie MacDowell. Bavilo ma to nielen po dejovej stránke, ale aj ten humor, irónia a sarkazmus, ktoré celý film sprevádzali, prispeli k celkovému zážitku. Zaujímavé je aj sledovať psychologický vývoj Phila, ktorý od sebeckého hundroša dospel až k empatickému dobrákovi. Aj keď k tomu musel absolvovať skutočne dlhú cestu s množstvom pokusov a omylov :) 5*

Neuveriteľné, a predsa úplne reálne - aj keď často opomínaná téma (a to aj napriek tomu, že podobné osudy zažívali počas komunizmu aj u nás tisícky ľudí z Československa, ktorí sa pokúšali ujsť po ceste k lepším zajtrajškom). Arash Riahi sa do toho poriadne oprel a napokon vytvoril skvelý film s prvkami dramatickej autenticity, ktorú vytvoril na vzorke troch príbehov osudov utečencov z Iránu, ktorí sa pokúšali nájsť slobodu vo vysnívanej Európe. Ich dočasným domovom sa stala turecká Ankara, kde sa pokúšajú získať víza a následný azyl v EÚ, avšak to trvá celé týždne, mesiace - počas ktorých hrozí neustála hrozba deportácie. A tak život v strachu nahradil dočasný život v neistote - zo sna o lepších zajtrajškoch sa stáva nekonečné čakanie a neutíchajúca nádej. Tri skupinky utečencov sa musia vysporiadať s ťažkou situáciu, navyše dochádzajú aj peniaze - a tak sa všetko neustále komplikuje. Skvelá dráma, aj keď niektoré scénky mi prišli fakt nežiadúce (napr. lov na labuť). S blížiacim sa koncom sa všetko pomaly rozuzľuje - osud každej z trojice skupiniek však končí odlišným spôsobom, hoci cieľ bol rovnaký. A práve na to celé chcel Riahi určite poukázať, keďže on sám si prežil podobný osud a všetky tri osudy boli v podstate založené na skutočnosti.

Smutné, ako dokáže šport pošpiniť korupcia a úplatky. A myslím si, že indický kriket v tomto dokumente je len vrchol ľadovca a v histórii športu toho bolo ovplyvneného až až. Kauzy a škandály v Indii však boli priamo na najvyšších miestach a z mnohých hrdinov či vzorov sa stali obrovské sklamania. Dokument bol fajn, hoci som sa v ňom miestami strácal, a mám pocit, že bol preplnený informáciami, ktoré pre nezainteresovaného človeka boli dosť neprehľadné a mätúce. 3*

Námetovo a scenárom by sa to hodilo skôr na psychologickú drámu (poprípade dramédiu), takže toto hrotenie do komediálneho žánru tomu príliš nepomohlo. Ale odhliadnuc od toho to bol celkom vydarený film, ktorý mal rozhodne čo povedať. Karoline Hefurth v úlohe večnej smoliarky Karly to išlo celkom dobre, aj keď jej správanie a zmýšľanie bolo občas fakt nelogické. Ale mám pocit, že v tomto filme takmer každá postava hľadela na seba, takže podľa toho to aj vyzeralo. 3*

Rukopis Seana Andersa je tu jasne citeľný - jeho štýl je úplne nezameniteľný. Čo sa týka tohto filmu, nebolo to nič prevratné, ale zas ani žiadny prepadák. Trochu mi vadila tá prehnaná snaha hry na city, ale Andersov sentiment zrejme nesmie chýbať! Každopádne, jeho humor a štýl mám rád - a v tomto žánri patrí k tomu lepšiemu priemeru. Za veľké plus považujem aj ten sociálny rozmer takýchto filmov, ktoré sa snažia reflektovať súčasné témy - aj keď samozrejme v trochu odľahčenom podaní. Rose a Mark vytvorili vcelku sympatický pár, a detské role boli tiež vcelku dobre obsadené. Trochu viac dramatizácie, o kus menej prehnaného sentimentu a klišé - no a kľudne by to bolo aj na 4*.

Úprimne, keď som dozvedel, že sa chystá tento projekt, tak som sa vcelku potešil. Vyhlasovanie od 100. do 11. miesta bolo akoby z rýchlika, a to je obrovská škoda. Mohli venovať každej jednej z týchto osobností aspoň 5-minútový medailón, v ktorom by daného človeka odprezentovali. Po vyhlásení TOP10 už dostal každý z desiatich finalistov dostatočný priestor, takže to bolo OK. No a potom prišiel 1.mája finálový galavečer. Ten bol naozaj strašný. Obhajcovia osobností, ktorí boli pozvaní do priameho prenosu sa priam detinsky prekrikovali v tom, koho favorit je ten najlepší. Niektoré argumenty boli fakt ako zo škôlky, až som občas žasol, čo tam niektorí predvádzali. A v závere už len sucho predstavené výsledky... To mohli rovno celé poradie (TOP100) počas 1 hodinky vyhlásiť vo forme 30-sekundových medailónov. Škoda peňazí na takýto projekt v tomto prevedení!

Nepatrím medzi fanúšikov bezduchých reality show, ale táto bola rozhodne o úroveň vyššie. Snáď mnohých ľudí, ktorí majú problémy so svojou hmotnosťou táto show motivuje a začnú so sebou niečo robiť. Tu je dôkaz, že všetko sa dá, keď má človek ten správny postoj, výdrž a odhodlanie. Len asi každého treba k tomu nakopnúť... Tréneri mi spočiatku prišli občas až moc afektovaní, ale časom som si na nich zvykol. Formát show bol zaujímavý, hoci občas nespravodlivý. Čakal som, že v jednotlivých súťažiach budú nejaké lepšie ceny, ktoré by súťažiacich viac motivovali - hoci tá najkrajšia odmena pre všetkých boli tak či tak tie desiatky kíl, ktoré zhodili. Všetkým zúčastneným patrí môj obdiv! (A tie suverénne negatívne hodnotenia v tomto prípade vôbec nechápem)

Tento film si najväčšiu slávu získal až po tom, kedy sa kostra jeho deja stala viacmenej skutočnosťou - pri nástupe svetovej pandémie Covid-19, ktorá prišla z čista jasna. Film Contagion bol až dovtedy typický katastrofický film, nad ktorým si každý povzdychol, že také niečo sa predsa nemôže stať. A predsa sa stalo... Našťastie, nie až v tak smrtiacich rozmeroch (tvorcovia sa pri tvorbe scenára inšpirovali virusom Nipah, ktorý je omnoho nebezpečnejší, čo sa týka potenciálu smrtnosti). Ale tak či tak predvídali dosť výrazne okolnosti, a aj opatrenia, ktoré následne nastali. Po hereckej stránke to bolo vydarené, scenár obstojný, akurát občas to fakt zbytočne hrotili do tých najkatastrofálnejších scenárov, čo sa mi až tak nepozdávalo, ale čo už. Každopádne, nadčasový film, na ktorý získal človek po roku 2020 úplne nový pohľad... 4*

Filmy s časovou slučkou ma vždy akosi bavili, hoci skôr ma vedia dostať mysteriózne drámy či thrillery. Ale aj komédie s takouto vymoženosťou sem-tam dokážu zaujať. Toto však nebolo nič prevratné a prvotný dobrý nápad sa postupne menil na očakávané klišé. Aj keď treba uznať, že tie neustále prepady v časopriestore mali aj viacero kvalitných scénok, na ktorých sa dokonca dalo prinajmenšom pousmiať (a občas sa dalo veru aj zasmiať). Avšak po čase je už celá schéma ako obohraná platňa, ktorá pomaly ale isto mieri k tomu, na čo sa po celý čas čakalo (pozor spoiler... happyend, kto by bol povedal, že?). Ale tak, nebolo to zlé. Vlastne, bolo to lepšie ako mnohé iné americké komédie. Takže, solídne 3 hviezdičky.

Aj keď to bola typická šablóna s totálne predvídateľným scenárom, tak to bolo vcelku pozerateľné. A to najmä vďaka austrálskemu ostrovnému životu, a téme maličkých aeroliniek na čele s pilotkou Danou. Malo to veľmi príjemnú atmosféru, aj postavy ma celkom bavili, sem tam aj nápadité dialógy s jemným humorom, takže všetko toto dokázalo zachrániť ten film od schematickej klišovitosti, ktorá to však napriek všetkému dosť prebíjala. Solídne 3*