Pacifiction

Naliehavé rovnako ako vtipné, Albert Serra vytvoril (opäť raz) dokonale dotiahnuté anti-kino, ktoré v konečnom dôsledku začne ničiť jeho vlastné precíznosť a dôslednosť. Serra ide počas skoro 3 hodín až tak na hranu sledovateľnosti (odťažitosti), až je ťažké ostať naladený na jeho vlnu. Alebo je na čase priznať si osobné zlyhanie. Každopádne (nasleduje veľmi čsfd veta) jedna hviezdička navyše za ten ideologický podmaz. (02.12.2023)

Od Serru som čakal len to, že to zase poserie a nemýlil som sa, ľudia sa nemenia. Zatiaľ som mal tú "česť" vidieť len jeho artové chcípanie kráľa Ľudovíta XIV., pri ktorom reálne hrozelo, že divák od nudy skape skôr než kráľ. Serra v Pacifikácii však vytiahol ešte tvrdší tromf, skoro tri hodiny ničoty a to sa ešte chváli, že to vlastne skrátil, lebo pôvodne natočil cez 8 hodín materiálu, frajer jeden! Kamera tu je úmyselne spomalená tak, že máte reálne obavy, či kameraman nedostal porážku. V nulovej dejovej línii tak môžete obdivovať len Tahiťanky ako kedysi Gaugain, ale upozorňujem, že ide o kaliber pre výrazných zúfalcov, keďže aj na Tahiti dospeli k takému progresu, že sa tam objavujú ženy s penisom. (01.01.2024)

Film Pacifiction sa odohráva na Tahiti a dlho trvá, kým sa príbeh rozbehne, hoci režisér Albert Serra nám ponúka niekoľko obrazov na zamyslenie. Zábery sú nádherné a kamera sa na mnohých scénach zdržiava až príliš dlho. Keď som sa konečne dostal na koniec filmu, bol som unavený a ľutoval som, že som sa nemohol cítiť tak, ako by som mal. No a tu je príbeh: Vysoký komisár Francúzskej republiky De Roller má málo právomocí, ale snaží sa udržať mier na ostrove, keď ho niektorí domorodí predstavitelia informujú o fáme, že sa do regiónu vracajú jadrové testy. Samozrejme, všetkých táto myšlienka rozruší, hoci sa zdá, že nikto nič konkrétne nevie. Keď to však De Roller začne vyšetrovať, zistí, že sa deje množstvo podivných vecí, skupina námorníkov plus ich kapitán, portugalský návštevník, ktorému ukradli pas, objavujú sa zahraničné pochybné postavy, bola spozorovaná ponorka a tak ďalej. Čím viac De Roller pátra, tým menej mu to dáva zmysel, ale začína veriť, že na povesti je niečo pravdy. Medzitým stihne trénovať miestnu tanečnú skupinu na ich vystúpenie v jeho obľúbenom nočnom klube, kde sa porozpráva aj s transsexuálkou Shannou. Shanna má veľké nádeje, že sa stane tajomníčkou komisára, a De Roller mu na to rozhodne dáva dôvod, keď ho berie so sebou na niektoré z návštev. Zdá sa, že tento vzťah nie je sexuálny, ale film neposkytuje žiadne vysvetlenie, čo De Rollera k Shanne priťahuje. Nechcem zachádzať do ďalších podrobností, ale film je určite príliš dlhý, povedal by som, že o hodinu! Práve teraz beží 2:45, nie je dôvod, prečo ho neskrátiť, niektoré vedľajšie línie naozaj neposúvajú príbeh. Napriek dĺžke však takmer nevidíme Tahiťanov, ktorí by nemali na sebe kroje a nevystupovali pre turistov. Čo si myslím, že nie je blízke realite. (13.03.2023)

"Pacifiction používá vyprávěcí prvky jako záminku k prozkoumání textury nejistoty, podezření a neakce"(Carson Lund, Slant Magazine), "Bizarní epika Serry je obrazem francouzského imperiálního smutku, politické paranoie a apokalyptického zoufalství. Je to noční můra pohybující se pomalu a důvěrně jako náměsíčník a její rychlost, délka a nádherné širokoúhlé rámování, v němž je konvenční drama téměř pokryto kamufláží nebo ztraceno. Mohu pouze říci, že jsem byl uchvácen filmem a jeho evokací čistého zla"(Peter Bradshaw, The Guardian)."Je to film o mnoha způsobech plynutí, skrze život, vodu a moc, přitom zve diváka líně plout spolu s ním"(Guy Lodge, Variety). (20.02.2023)

Už dlho som sa pri nejakom filme takto ukrutne nenudil. Prostredie Tichomoria bolo síce lákavé a tie scenérie boli fakt pekné. Ale čo sa týka príbehu, dejovej línie, postáv, dialógov, a všetkého ďalšieho,... to bolo fakt nehorázne mdlé a nudné. Trochu mi to pripomínalo filmy Paola Sorrentina - tie mi tiež nikdy nesadli a akosi som ich pretrpel. Nerobím to často, ale okrem toho pekného vizuálu tu nevidím nič, čo by ma tešilo. Ergo, odpad! (24.02.2024)