Vadí nevadí

Romantickou komedií bych to moc nenazvala, spíš šíleným dramatem :-) Frantíci se rádi vyžívají ve "snovém" a "odlehčeném" podání děje viz. "Amélie z Montmartru", který se jednou osvědčil, ale teď už je to jen repetice, která nezaujme. Nápad je super - dětská hra, která je morbidně vyhrocená do krajnosti a táhne se od základní školy až do dospělého života a oba hrdinové nechtějí udělat ani krok stranou.. Guillaume Canet je snad jedinej pohlednej franzouz, kteýho znám (objevil se i v USA filmech - novější "Last Night" nebo stará dobrá "Pláž").. Marion Cotillard je vážně skvělej hereckej talent, kterej se jen tak nevidí - s každým filmem si jí užívám víc a víc :-) Námět super, herci dobří jen to chtělo možná víc rozpitvat, co se týče emocí a vzájemného vztahu - takhle to vyznělo spíš jako groteska :-) (30.09.2013)

Dievča a chlapec, mladík a slečna, žena a muž: v plynutí rokov ani spolu, ani od seba prostredníctvom zdanlivo nevinnej detskej hry, ktorá sa rokmi nestáva krutejšou, čo do podmienok, ale ich uplatnenie v znormalizovanej dospeláckosti vyzerá niekedy desivo. Sú rôzne druhy lásky - táto je sebazničujúca, výlučná, neberúca v úvahu kohokoľvek z okolia. Je anarchistickým gestom slobody neustále prenášaným z detských čias. Dej, poskladaný z množstva príhod od bláznivo radostných po pekne drsné a ubližujúce, je zaodetý do výtvarne perfektného oblečenia. Svižný zostrih, čiastočne pripomínajúc Améliu sa rúti tento formálne dokonalý, hravý kolotoč do roztodivného záveru. Na rozdiel od Amélie tu nejde o roztomilý príbeh s morálnym ponaučením o tom, ako cez konanie dobra k láske prídeme ale len o spomenuté slobodomyseľné, láskyplné gesto. Plné lásky ubližujúcej, egoistickej, úprimnej. (22.03.2005)

Ze začátku je film spíše jakousi pohádkou, kde si jen hrají dvě malé děti, kouzelná atmosféra, prosluněné prostředí, úžasná kamera a (mě osobně) dechberoucí animované pasáže poutající svou jednoduchostí. Avšak jakmile skončí 1.kapitola, děti vyrostou a z celého filmu se výše uvedené věci naprosto vytratí, ztrácí tím to „teplo“, které film vyzdvihovalo někam výš než jen do průměrnosti, a snímek tak upadá. Zdánlivě nevinná dětská hra se stává stále agresivnější a brutálnější vůči protějšku a vše se noří až do ponurosti. Avšak jedno se tomuto filmu musí nechat- neuvěřitelně prapodivný konec, myslím, že šokuje téměř každého. (29.01.2004)

Tento príbeh,a hlavne spracovanie je senzačné. Nechcem zabudnúť na tú strhujúcu scénu keď Julien uniká pred políciou a hlavou mu prebleskujú všetky veci, ktoré nestoja za nič v porovnaní so vzrušením, ktoré mu prináša Sofia. Milujem tú sekvenciu filmu. Čo mohlo byť o niečo pestrejšie, to je hudba, variácií La vie en rose sme si užili až až, ale ja si prosím viac (viac inakosti, menej ružovosti? :) ). Na konci sa film vracia do začiatku - ponecháva diváckym dušiam miesto pre interpretácie spôsobom, ktorý obchádza pátos či klišé. Koniec postáv v betóne je symbolický a predstavuje "game over" a nový začiatok. Julien a Sofia prestali vymýšľať. Nevadí. Moja interpretácia. Pretože je niečo nepopierateľné na vlastný ch koncoch a od Thelmy a Louise ja príležitosť "posledného slova" neprehliadam. Thelma s Louise, tie vás v tom vyškolia, aspoň ja to budem vždy tvrdiť. (10.01.2010)

Taký kreatívne romanticky francúzsky film, skrátka divný. Len tentokrát tú divnosť nemyslím úplne najpozitívnejšie. Niektoré scény sú sami o sebe tak nápadité a silné, že človek ich z hlavy len tak nevytlčie (najmä to "zamilované zabetónovanie naveky":) Kiežby bol celý film tak silný. Tá "detská" časť mi prišla silená, so zlými malými prehrávajúcimi hercami, nástupom Marion sa to samozrejme lepší, no sínusoida pretrváva. Aj po troch dňoch vo mne ostávajú skôr rozpaky a akoby nedotiahnutý potenciál. (11.02.2014)