Sekai no čúšin de, ai wo sakebu

V subžánri tragická romantika absolútny top. Film o citoch a pocitoch, tematicky veľmi podobný kórejskému ....ing. Na rozdiel od ...ing je však Sekai no chushin omnoho menej farebnejší a formálne vyčačkaný, je civilnejší a menej uhladený. Práve to divákovi umožní vžiť sa do príbehu, akoby v ňom vlastne sám bol a omnoho intenzívnejšie prežívať s postavami štastné i smutné chvíle. Sekai no Chushin obsahuje niekoľko absolútne geniálnych scén, pri ktorých neostane žiadne oko suché a ktoré mi asi ostanú veľmi dlho v pamäti. Okrem toho je prešpikovaný jemnými detailami, na ktoré si treba dávať pozor, aby ste na záver pred režisérom dali klobúk dole ako perfektne všetky tieto detaily a detailíky sedia a dotvárajú celkovú atmosféru filmu. Film však stojí a padá na hercoch, či už dospelých (opäť raz výborná Kou "Mitsuko" Shibasaki a jeden z Kitamurovcov Takao Osawa) alebo mladistvých ako aj na tom, že je spracovaný ázijským spôsobom, tj. romantika bez akéjkoľvek telesnosti, i keď erotická atmosféra sa tu občas mihne. Takisto je tento film podľa môjho názoru prostý citového vydierania nad prípustnú mieru, čo pri takom námete vôbec nie je samozrejmosťou. Na záver rada cynikom- nepozerať lebo prídete na to, že ste vlastne citlivky 10/10 (08.02.2006)

Návod, jak si kazit přítomnost a budoucnost lpěním na minulosti. Chápu, že se hlavní hrdina nemohl s tak ošklivým osudem vyrovnat, ale na druhou stranu, jako by ani nechtěl, a těšilo ho, jak trpí. Chudák Ritsuko v roli náhražky. No, ale druhá půlka už celkem fungovala jako film a ke konci se slušně skládaly a vysvětlovaly jednotlivé střípky... a konec byl asi nejlepší, jaký mohl být. Tak OK. (29.09.2012)

Nemohu si pomoct, ale v záplavě těch pětihvězdičkových hodnocení jsem na film také odhodlal a očekával realistické romantické drama se smutným koncem u něhož uroním i pár slz. Bohužel jsem zhlédl přeslazený doják u něhož realita a i logika pláče. Vlastnímu páru jsem lásku nevěřil ani náhodou a neustále se kabonicí hlavní hrdina mi zůstane v paměti ještě dlouho. Hlavní hrdinka pronáší na smrtelné posteli fatální věty, že by se i Fráňa Šrámek za ně ve Stříbrném větru styděl, a divák je nucen plakat a plakat až zůstane na konci vymačkaný jako použitý citron do čaje. Mohl bych toho úvést ještě více, ale to bych spoileroval. Je mi záhadou proč nebyl film uveden oficiálně do evropských kin nebo snad byl? Myslím , že by hodně rychle splasklo tohle zcela nerealistické hodnocení. Avšak díky vysvětlení od Dezorze jsem se rozhodl slevit z původní 1 hvězdy na 2. Raději se podívejte na The Classic. (18.12.2005)

Nebo je niečo, čo si vymysleli živí. Dáva človeku nádej, že tam znova stretne ľudí, ktorých miloval. Po smrti ostávajú len všetky tie krásne spomienky na chvíľe, kedy sme s tým človekom boli štastní. Obrazy, ktoré sú putom, prenásledujúce človeka, ktorý od toho okamihu uteká. Brániace prijať otvorený koniec. Otvorený iba z jednej strany... Toľko zmetených pocitov si zaslúži ešte jedno pozretie. Od človeka pripraveného ich prijať. (20.05.2006)

Neobvykle smutný príbeh o vyrovnávaní sa so stratou blízkeho človeka a následnej schopnosti žiť ďalej bez výčitiek voči tomu druhému. Prelínajú sa tu dve roviny ostro kontrastujúce, kde jedna je naplnená nežnou láskou dvoch mladých nepoznačených ľudí nemajúcich čo stratiť a omnoho menej farbistého a naivného sveta ranených duší, ktoré vyfarbil do siva sám život so svojími úskaliami. Je to taká variácia na Christmas in august, My live without me a Il mare v smutnom kabáte, kombinujúc všetko čo na nich bolo dobré . Len musím zase raz smutne skonštatovať, že sa nejedná o nič preborné len o využitie osvedčených princípov, len ma mrzí, že túto vetu som na konci môjho komentára musel už po ntý krát vysloviť pri Ázijskej produkcii. 4,5* (28.01.2007)