OMO - Cesta do praveku

Omo je ďalším z príbehov Pavla Barabáša v snahe prerozprávať príbeh súžitia človeka s prírodou a o objavovaní krás tých území našej Zeme, ktoré ešte neboli prebádané. Sledujeme 6 dobrodruhov, ktorý splavujú cez 1000 kilometrov dlhú rieku Omo v ktorej prvom úseku sú konfrontovaní zo silami prírody - od búrky cez mohutné pereje, zvieratami - hrochy, krokodíly a všade prítomné, maláriu prenášajúce komáre. V druhom úseku začínajú spoznávať domorodé kmene žijúce pri povodí rieky v snahe zachytiť ich zvyky a kultúru a popritom odháňať jedovatých hadov, škorpiónov a muchy Tse- Tse. Pavol Barabáš tu dokazuje aký je znamenitý filmár. Jeho práca s kamerou nám sofistikovane odhaľuje neprebádaný svet a jeho autorstvo a miera subjektivity, umocnená ďalšou päticou dobrodruhov zase emócie a pocity. Omo je dôkazom všestrannosti tohto režiséra, ktorému nerobí problém vystúpiť kamerou na najvyšší vrch sveta, zliezť do hlbokej jaskyne, alebo objektív konfrontovať s domorodcami a ich kultúrou. Keby nebolo toho otravného hlasu Zuzy Fialovej, bolo by to za plný počet. (11.11.2011)

Někomu nemusí vyhovovat forma, kdy je snímáno a komentováno to, co je vidět a není větší pozornost věnována raftingu, zeměpisu, lidem a podobně. Mně osobně tento typ dokumentů vyhovuje. Jako bych se při sledování děje a vyprávění stával součástí toho všeho a emoce, kterých je ve filmu bohatě, prožívám společně s účastníky. Ještě nedávno jsem nevěděl, kdo je Pavol Barabáš a teď je to pro mne člověk, který se umí přesně strefit a popsat prožitky tak, že z nich běhá (příjemný) mráz po zádech... (03.10.2010)

"Zamrazilo ma pri pomyslení, ako ľahko by sme sa tu mohli stratiť." Ďalší Barabáš vyrozprávaný podľa osvedčeného (ale kvalitného) receptu o zdolávaní neprebádaných končín nášho malého veľkého sveta. Na rafte splavíme tisíce kilometrov po africkej rieke Omo. Navštívime miesta, kde sa údajne zrodil človek. Rozprávačom je tentokrát žena (Zuzana Fialová), čo je zaujímavé a osviežujúce. Dočkáme sa niekoľkých strhujúcich záberov a výstižných komentárov so zmyslom pre humor („Ponúkli nás kvaseným nápojom, ale vyzerá, že už bol raz vypitý.“). Naopak, škoda, že zvieratá (hroch, krokodíl, opica) tvoria len nepatrnú kulisu tohto putovania. Každopádne, oproti tomu, čo si prežila (vlastne celá nie) expedícia do Mamberama, je to len nedeľný čaj. Ale Becko je super. (19.11.2005)

Cestopisný dokument, kde mi poriadne pílil uši komentár od Zuzany Fialovej, nielen že nemusím jej hlas, prejav, ale tie reči mohli byť iné, škoda, že nenechali rozprávať aspoň tú členku tej výpravy. Na odporúčania svetovej zdravotníckej organizácie ohľadom liekov a farmaceutický priemysel mám svoj názor, no je jasné, že pre belocha a nielen neho je potrebné sa poriadne chrániť proti chorábam akými sú malária. Svojím spôsobom je to skvelo zvládnutý jednoduchý dokument s popisom udalostí počas cesty s podľa mňa dobrou kamerou. Borci ako Barabáš, Valušiak sú tu doplnení ďalšími dobrodruhmi, ktorí nám prinášajú pútáve sfilmované dobrodružstvo ako z nejakej knihy. (03.01.2014)

Toto nie je len dokument, toto je dobrodružstvo. Cesta raftom do neznáma po neznámej rieke pomedzi hrochy, krokodíly, jedovaté hady, mierumilovné a agresívne kmene. Film je zároveň mementom, pretože novší dokument, ktorý nasledoval, prezradil, že rieka OMO a kmene, ako sú tu zachytené, dnes už neexistujú. Na rieke Číňania stavajú obrovské priehrady, príroda sa mení na plantáže a kmene namiesto tradícií začínajú používať mobily. –––– Pred nami je 600 kilometrov plavby perejami po neznámej rieke. Bez možnosti dovolať sa akejkoľvek pomoci. Presne tak, ako to má v divočine byť. Presne tak, ako sme si to želali. (21.06.2019)