Agrese

Film, ktorý sa svoje posolstvo snaží vtĺcť divákovi do hlavy snáď v každej scéne. Každý človek je agresívny, v súčasnosti dominuje násilie a sex. A presne o to tu ide, na každého dôjde, každý dostane tú svoju chvíľku, kedy sa prejaví ako násilník. Bohužiaľ to postavám nedodáva na ambivalentnosti, ale skôr na vykalkulovanosti prezentácie dôležitej témy. Menej by bolo určite v tomto prípade viac. (30.11.2017)

Nepredvídateľný, skoro každou ďaľšou scénou a prudkými zmenami ich nálad prekvapujúci, skvele napísaný thriller s chvíľami až príliš ujetými momentmi v hudobnom podmaze, hereckom prejave a dialógoch. Tie ostatne okamžite prezrádzajú spisovateľskú ruku, vybrúsené, nápadité, na často až dosť uletené detaily zamerané, ale vždy zaujímavo posúvajúce dej. Najvzrušujúcejšia je ale tá trvalá nejednoznačnosť v ponímaní dobra a zla, ktorá pretrváva aj po odhalení vskutku vypointovanej pointy a stále akoby ďalej pátra v hlbinách ľudskej duše, odkiaľ vytryskáva praveká agresivita. V americkom filme by ma takáto neistota a nečiernobielosť šokovala omnoho viac. PRIANIE SMRTI, ktoré viacerí považujú za predobraz AGRESIE je proti tomu jasne rozčlenené a yankeeovsky správňácke, čiernobielo primitívne. (28.11.2017)

Agrese není nic jiného než francouzská odpověď na o rok starší americkou klasiku Death Wish, obohacená o vnady Catherine Deneuve a o přihlouplý twist na konci. Ovšem z velké míry ochuzená o atmosféru a o sympatického tahouna v hlavní roli, jakým byl Charlie Bronson. Zpracovává téma, jež bylo na filmové plátno převedeno mnohokrát a mnohdy lépe. Toto provedení značně pokulhává. (27.11.2017)

Ja teda sa zase rozidem s vystudovanymi filmovymi teoretikmi - elitarmi, ktori zase dstia siru okolo seba pri tomto filme a uz pocuvam tie reci : rezisersky roztriestene, je to len francuzska odpoved na Death Wish, zaujimavy namet, ktoremu dost chybalo k dokonalosti ...... a podobne bla bla bla. Rezisera Gerarda Piresa poznam hlavne ako rejzu Taxi z roku 1998 a tohoto filmu -obe diela patri medzi jeho najlepsie filmy. Ide tu o vysetrovanie vrazdy a to je vzdy dobry namet na film + motorkarsky gang. Za seba teda beriem, vo filme prevazuju obycajne dialogy tak ako v realite, Jean-Louis Trintignant /Muz a Zena 1966, Nebezepcny Cestujici 1976, Povidka o Policajtovi/ vzdy vedel hrat, takze nudza o herecke vykony urcite nebude. Hlavne ked sa k tomu pridruzila vyborna Catherine Deneuve /Tanec v Temnotach, African 1983/ a Claude Brasseur /Rvacka v Paname, Zaletnik, Cerny Talar pro Vraha/ za nimi nijak nezaostaval. Vsimol som si aj mladeho Anjela Dauteuila /Jean od Floretty, valka Policajtu, Kondomedie/, ale ten bol pravom v uzadi. Len tak mimochodom, Snorlax je jeho fundom a sa cudujem, ze to este ani nehodnotila. Kazdopadne zaujimavy film, kde nuda nehrozila a vyborne som sa bavil : 77 % (28.11.2017)

Přání smíchu. Paulovi nejbližší jsou sice zavražděni, ale ho to tankuje asi tak, jako by mu někdo na jeho kombíku Volvo promáčkl blatník. Trintignantův podivný projev, střelená švagrová Deneuve, pár vteřinový štěk ucha Daniela Auteuila a při honičce hudba ve stylu Jestli se rozzlobíme, budeme zlí (takže vlastně agrese). Pirès to sice od úvodního konfliktu kočíroval „no reason“ směrem, ale bylo to jakýmsi zvráceným způsobem zábavné.. (25.03.2019)