Med a čtyřlístek

Na Hachimitsu to Clover se mi asi nejvíc líbí, jak pracuje s postavami - kromě perfektního psychologického profilu se průběžně po celou dobu seriálu vyvíjí, z většiny interakcemi a částečně introspekcí a interním monologem. Tomu napomáhá i humor, kterého je tu spoustu, ale nijak celkově neubírá zbytku na vážnosti ani není v konfliktu - v jádru jde stále o charakterové drama s prvky slice of life. Grafická stránka a animace je také na velmi vysoké úrovni (už od openingu), ale co je ještě lepší, je soundtrack - samotná hudba je výborná, a sladění se zbytkem funguje stoprocentně. Hachimitsu to Clover je prostě propracovaný a promyšlený ve všech stránkách a právem jeden z nejlepších anime seriálů vůbec (a jedním z hlavních důvodů, proč je Kenichi Kasai jedním z mých oblíbených řežisérů) - skoro čisté 10/10. (08.12.2016)

Naozaj som tomu chcel dat sancu a dopozerat to az do konca ale lutujem. Vydrzal som presne 12 dielov a aj to bolo mucenie. V prvom rade je to neskutocne nevyrovnany serial kde velmi svetle momenty striedaju velmi tmave, v tomto pripade, na smrt nudiace. Bohuzial tych nudnych je tu 70 percent. Serial sa moc krcovito a moc napadne snazi psychologicky a hlavne emocionalne doslova tlacit na divaka ale robi to tak nemotornym a otravnym sposobom ze vysledkom nie je nic ine ako velka NUDA. Jedinym pozitivom celeho serialu bola vyborna kresba ked sa jednalo o zmenu nalady niektorej postavy/kto videl vie o com hovorim/ Bohuzial serial akoby nevedel ktorou cestou sa vydat a tak sa mota po vsetkych moznych zanroch pricom ich strieda tak rychlo ze clovek sa nestaci ani spamatavat Chvilami je to celkom vtipna komedia, tieto casti su jednoznacne najlepsie ale nanestastie ich je velmi malo, chvilami je to psychologia,drama a podobne. A samotny dej serial v ziadnom pripade neutiahne pretoze prakticky to ziadny dej ani nema. A pozerat sa tych 12 dielov na 5 studentov ktori v jednom kuse riesia aspon pre mna tragicky nudne pitomosti, tak dakujem to si naozaj neprosim. Od prveho dielu po ten 12 sty a pre mna definitivne posledny sa dej serialu,ak to teda tak mozem nazvat, nepohol ani o milimeter. V jednom kuse jedna drevena buda, v jednom kuse tych istych 5 ksichtov a v jednom kuse to ich nekonecne nariekanie ze nemaju co jest a podobne. Ako hovorim u ineho serialu by som to vzdal ovela skor ale tu som to skusal znova a znova s tym ze sa to uz konecne rozbehne. Nakoniec mi ale dosla trpezlivest. Chcel by som sa na zaver dodat ze vyslovene nedoporucujem fanusikom niecoho takeho ako Death Note, FMA, Elfen Lied, Wolf s Rain, alebo napriklad Mushi-Shi kde je takisto cely serial prakticky bez jedinej akcnej alebo inej adrenalin dvihajucej sceny a aj tak patri k tomu najlepsiemu z anime co som mal moznost vidiet. Naopak kto si pochutnal na pre mna podobnej hluposti typu Haibane Renmei bude zrejme ocarany aj tymto. Hold kazdemu vyhovuje nieco ine. (23.02.2010)

Toto anime vôbec nie je oddychového charakteru. Je síce preplnené vtipnými situáciami, ktoré zabezpečuje pán Morita Shinobu, ale je to veľmi vážne anime. Hrdinovia ako to býva majú tendenciu (vo zvyku) zakrývať svoje zaľúbenie do druhej osoby niekoľko epizód. Hlavnou témou je väčšinou nenaplnená láska. Hachimitsu to Clover nerobí nič šokovou metódou, ale skôr svojho diváka dlho objíma tým istým až sa dostane do nálady. Keď je divák už v tejto nálade, neskôr dostane aj to čím je toto anime kvalitné a to úžasné myšlienky. Hlavných hrdinov je veľa a to ja nemám väčšinou v láske, ale tento krát som sa v nich dobre vyznal. Pocity jednotlivých hrdinov boli hodnoverné a neraz je im vidieť priamo do hlavy. Som si veľmi vychutnal to, že som chápal veľmi dobre problémy a city jednotlivých postáv. Keď už láska nestačí tak sa tam pridá Takemoto a jeho problémy s dospievaním. Tento kúsok teda môže byť veľmi zaujímavý pre človeka, ktorý sa hľadá a nevie dobre nájsť cestu vo svojom živote. Pochopiť sám seba a čo chceme je jednou z najťažších ciest životom. A pri príbehu Takemota som cítil silu pravého života. Nie len Takemoto je zaujímavý, ale každá postava má problémy a záujmy. Postupne som si na každú postavu zvykol a vedel som dopredu ako sa bude chovať. Táto predvídavosť mi nevadila skôr naopak cítil som, že toto anime dáva zmysel. Najviac ma zaujali filozofické situácie a rozmýšľanie postáv a veru jednotlivé postavy postupne prišli na aké také odpovede. Prostredie školy umenia (sochy, maľby atď) bolo výborné z dôvodu, že sa vôbec nesedelo v škole v laviciach. Hrdinovia skôr niečo tvorili, rozprávali sa medzi sebou a podobne. Čiže do istej miery je to nekonvenčné prostredie, nie že žiaci sedia v laviciach a potom niečo riešia. Prostredie teda hrá tiež svoju malú úlohu. Zaujímavé bolo aj rôzne vekové rozdelenie jednotlivých postáv. Takto mohli jedny postavy rozdávať svoje skúsenosti iným postavám atď. Našiel som v tomto diele veľa poučných myšlienok. Čo mi trocha vadilo boli hovorené pesničky/hudba pri rozprávaní sa postáv (nemusí to vadiť každému). Pokračovanie Hachimitsu to Clover II a nezabudnite ak sa vám toto anime páči, ešte na špeciály (Chapter F a Chapter L) aj keď tie nie sú až také dobré. (30.03.2015)

Hachimitsu to Clover je anime s tak moc jednoduchým príbehom, je však spracované asi tým najgeniálnejším spôsobom. Po pár dieloch o strastnom živote skupinky vysokoškolákov, som sa do "štvorlístku" zamiloval. Spôsob akým je tento seriál podaný je jedinečný a s niečím podobným som sa stretol jedine pri taktiež skvelom Mushishi. Geniálna hudba ktorá sprevádza celý seriál navodzuje skvelú atmosféru a v istom bode človek zistí že, prežíva príbeh spoločne s hlavnými hrdinami. Postavy ako napríklad Morita-senpai alebo Hagu-chan si budem pamätať ešte veľmi dlho a mám pochybnosti že sa ešte stretnem s niečím podobným. Naozaj tu nieje čo kritizovať, všetko sa mi veľmi páčilo od animácie, cez príbeh až po openingy a endingy. Päť hviezdičiek je žalostne málo.. (25.11.2012)

Hřejivě lidský příběh o pětici studentů vysoké školy zaměřené na výtvarné umění. Za mě zcela neobyčejný a geniální. Ano na první pohled si možná řeknete, že děj by snesl notně větší dávku akce , třeba i vtipných scén, ovšem v tom je to kouzlo. Jemně nenásilně servírovaný příběh, který je sem tam zdlouhavý až nudný, ale o to víc člověku blízký. Můžete si s klidem říct i já něco takového zažil a cítil. Velice mě nadchla forma jakou je příběh vyprávěn, především z pohledu obyčejného kluka a jeho pohledu na svět a pak okrajově očima druhých. Postavy jsou velice propracované a s příběhem rostou , něteré víc jiné míň a tak je to i v životě. 5* doporučuji (22.09.2017)