Tepuy - Cesta do hlbín Zeme

Palo Barabáš je frajer a obdivudodný človek, v tomto zmysle nemôžem povedať viac ako RESPECT!:) Tepuy je ďalší zaujímavý exkurz na stolové hory Venezuely, tentokrát pod povrch obrovitých skalnatých masívov, do neprebádaných jaskýň. Téma "jaskyniarstva" mi veľmi blízka nie je, ale Barabáš opäť presvedčil. Ekvilibristická kamera, pútavé monológy a hypnoticky krásne scenérie jednoducho musia zaujať. Napriek tomu som sa pristihol (zvlášť k záveru) že sa trošku nudím a mal som pocit ako by bolo posledných 15 minút zrýchlených a tak trochu (sorry za výraz) odfláknutých...Barabáš ani náhodou nepodliezol svoju vysoko postavenú latku, no tentokrát to nevidím na plný počet. Možno aj preto, že som rozmaznaný kvalitou predchádzajúcich 7-mych vzhiadnutých filmov od tohto "dokumentárneho génia":) (29.09.2007)

Najkrajšia príroda je v džungli .... Najkrajšia džungľa je tá juhoamerická ... Stratený svet A.C.Doyla však možno nájsť len na stolových horách Venezuely ... Nádherný film, ani nie tak svojim dejom, ale svojim prostredím, tou krásou a panenskou nedotknutosťou a vedomím, že chodíš po miestach, kam ľudská noha nevstúpila, kde okolo teba žijú myriády živočíchov, o ktorých nikto nepočul a nikto ich nevidel ! (08.10.2008)

Jeden z těch slabších Barabášových počinů, které se ale těsně drží v kategorii 4-hvězdičkových dokumentů. Nebyl jsem nadšený z kamerových záběrů. Nechápu ty zpomalené a rozmazané záběry. Chybí mi tam víc akce. Proč nám třeba nenatočil, jak vypadal ten speleolog, který byl otrávený ze sinic? Přesto ty prostory jeskyň jsou úchvatné samy o sobě včetně toho venezuelského reliéfu a přírody. 75% (14.03.2011)

Prieskum gigantických jaskynných labyrintov, podaný typickým Barabášovým spôsobom živej, dobrodružnej, expedície partie priateľov. Z tohto filmu dýcha silnejšie tajomno neprebádaného, dosiaľ nepoznaného. Ide totiž o priestor, ktorý nie je možné na rozdiel od povrchu plnohodnotne uchopiť. Jaskyne mamutích rozmerov sa doposiaľ v tvrdých kremencoch vôbec nepredpokladali (mini kremencové jaskyne vytvorené tektonickou činnosťou sú napr. aj blízko Bratislavy). Ich vznik bol zrejme výsledkom činnosti mikroorganizmov, vody a vetra. Už len návšteva povrchu izolovaných horských masívov je prapodivným zážitkom, no zostup do ich vnútra zaváňa svätokrádežou (pre Indiánov sú stolové hory posvätným územím). Kolónie neznámych tvorov vytvárajú zhluky hubovitých tvarov, prapodivných kvapľov, pôvodne tvrdý kremenec je zase mäkký ani plastelína. Jaskyňa si vytvára vlastné obranné mechanizmy. Voda z času na čas zaplaví priechodný profil, mikróby a plesne napádajú dýchací systém, tma a chlad vyháňajú človeka na svetlo, škorpióny šramotia jaskynnou tmou... Pozn. Opis neustáleho neľútostného súboja rastlinného a živočíšneho sveta číhajúceho na živiny poskytované iným druhom mi v súvislosti s obrazmi bizarného sveta rastlinstva a živočíštva stolovej hory pripadal ako hodnoverná ilustrácia skvelej knihy Briana W. Aldissa Skleník. (19.09.2007)

Zvykne sa hovoriť: Priestor kam noha človeka ešte nikdy nevstúpila. Nečudoval by som sa keby sa o dvadsať rokov tento výrok poopravil: Priestor kam okrem Barabáša žiadna ľudská noha nevstúpila. Palo nemá hranice a ja sa bojím, že sa vďaka tomu raz vráti domov len jeho kamera. Zatiaľ sa však skláňam nad jeho robotou. Keby sa nachádzam v tej jaskyni ja a začne sa valiť ten masív vody, pustím do gatí asi slušný kaviár. Palo naopak najprv nakrúca a až potom premýšľa nad záchranou. Alebo to aspoň dobre maskuje. (01.03.2008)