Můj pes Killer

Blízke dardennovskému štýlu, súhlasím s užívateľom Havenohome. No zábery mi tu pripadali často príliš dlhé. Prekročili presne tú hranicu, ktorá mi u belgičanov nikdy nevadila. Napríklad dlhočizné čakanie v nákupnom centre nácka na ženu. Situácia postráda výraznejšiu dramatickosť a to aj v kontexte neskôr odkrytých skutočností. Podobne je to s opakovanými zábermi na zozadu sa kamsi valiaci holý krk a hlavu. Stále sa niekam ide, no vnútorné i vonkajšie napätie je pomerne slabé. Pretože ide len o papiere. Istý posun k dramatickosti ponúka záverečná tretina. Predstavitelia holých lebiek boli autentickí, rovnako prostredie sociálneho strádania, z ktorého sa prostredníctvom hnevu a frustrácie grupuje podstata výkonnej zložky neonacistov. Špecifikum tých slovenských je zviazané s deduškami a babičkami, ktorým bolo za Slovenského štátu švajčiarsky blahobytne. Pekne ukázané, no známe skutočnosti. Ako sonda do motívov frustrovaného skína ujde, forma vcelku tiež, no v deji chýbal nejaký výraznejší, prípadne nový podnet k zamysleniu. Pretože nad tým, čo mi je dlhšiu dobu zrejmé sa zvyčajne ako divák nezamýšľam. (19.03.2013)

Na jednej strane úspech na niektorých festivaloch v zahraničí, na druhej vlažné prijatie na českej a slovenskej domácej pôde. Až výsledky slovenskej filmovej ceny-Slnko v sieti a premiéra na STV2 ma donútili film si pozrieť. Po skončení mám zmiešané pocity. Nechápem ako mohol tento film vyhrať hlavnú cenu. Jediný dôvod je asi nedostatok konkurencie, ale čo nechápem ešte viac je nominácia hlavnej postavy - A. Mihála v kategóri najlepší herecký výkon...Herecký výkon?? Ten chlapec je tupý a nevýrazný jak poleno. Maximálne nepresvedčivý, ktorého je najlepšie snímať zozadu (asi polovica záberov na neho). Ocenenie za zvuk beriem, to bolo počuť i cítiť. Príbeh bol dosť plytký a nejako som sa neorientoval v rodinných vzťahoch postáv. Na úkor dlhých a často zbytočných záberov mohli radšej popracovať na príbehu a postavách. Kameňom úrazu sú nepresvedčivé výkony všetkých zúčastnených, ale hlavne všetky scény bitiek a potyčiek. Toto nie je o peniazoch. Takéto festivalové filmy stoja predovšetkým na týchto mini scénach, ktoré by mali svojou autenticitou šokovať. Napr. taká scéna na záchode (ženská nepresvedčivá strkanica) je skôr výsmech tak scéne samotnej ako i režisérke, ktorá nedokázala z komparzu vytlačiť viac energie a zaveliť- "Však ju poriadne udri, alebo to aspoň uveriteľne zahraj!" Oceňujem jedine to, že niekto má snahu natočiť niečo iné ako ďalší film o vzťahoch. Ak na to nemám dostatok peňazí, tak aspoň musím byť kurevsky presvedčivý a herecky ísť na doraz. Toto nebolo. 50%. (04.05.2014)

Autori sa snažili celý snímok koncipovať v surovom, neotesanom stave a duchu, aby dosiahli väčšiu autenticitu. To sa im podľa mňa aj celkom úspešne podarilo. Všetky problémy, ktoré však nastolili (a nebolo ich málo), boli podané len akoby povrchne, bez hlbšej analýzy, či snahy ich riešiť, nebodať rozpitvávať. Ako celok to potom mnohokrát škrípalo. (01.11.2013)

Toľkokrát vychvalovaný slovenský film, dokonca 3-násobne ocenený na odovzdávaní cien Slnko v sieti 2014. Tak som bol zvedavý, čo ponúkne. A teda okrem dlhozáberových scén na všedné udalosti, veľakrát nezrozumitelné texty (ne)hercov, poskakujúcu kameru, ktoré akože mali vnášať autenticitu, som tu našiel plemeno psov, ktoré malo vymletý mozoček. Z toho všetkého môžem akurát do istej miery pochváliť scenár k filmu, ktorý bol tiež ohodnotený cenou Slnko v sieti, ale réžiou rozhodne nie. Hodnotenie: 45% (27.04.2014)

Celkom veľké sklamanie, Dvojka ho uviedla akurát po udeľovaní cien Slnko v sieti, kde to bol najúspešnejší film. No ale keď je toto najlepší slovenský film za posledné 2 roky, tak je čo dohánať. Dlhé zábery sú niekedy fajn, ale tu ich bolo príliš veľa a často boli bez obsahu (čakanie, jazda na motorke,...). Takéto zábery sú zaujímavé, keď sa ta niečo deje, dobrým príkladom bol začiatok vo vinici. Herci neherci sú fajn, autenticitu pokazila akurát párty v byte, kde náckovia tancujú na Žijeme len raz... Chcelo by to väčšiu dynamiku a posilnenie atmosféry. Ale nevadí, aj tak je to pre slovenský film pohyb správnym smerom, pretože film sa drží žánru a nesnaží sa miešať komédiu s drámou ako je u nás často zvykom. 50 % (27.04.2014)