Režie:
Natasha ArthyKamera:
Sebastian WinterøHudba:
Frithjof ToksvigHrají:
Semra Turan, Nima Nabipour, Cyron Melville, Molly Blixt Egelind, Sadi Tekelioglu, Behruz Banissi, Xian Gao, Denize Karabuda, Ertugrul Yilan, Özlem Saglanmak (více)Obsahy(1)
Tvrdohlavá dcera konzervativních tureckých emigrantů, usazených v Kodani, se snaží vyhovět snům svých prostých rodičů o její velké budoucnosti a zároveň zůstat věrná své osobní vášni – kung-fu. Toto výborné drama určené adolescentnímu publiku sází na sympaticky svéhlavou hrdinku a na působivé scény bojového umění v choreografii Xiana Gao (Tygr a drak). (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (72)
Bum, prásk, leh. Perfektní naplnění škatulky mlátivého filmu se všemi potřebnými útrapami, tvrdými tréninky a vyhecovanými zápasy. Ta kulturní rozpolcenost hlavní hrdinky v kombinaci s perfektně natočenými akčními scénami prostě chytne. Jak já bych chtěl ten soundtrack napchaný božími tureckými rytmy. ()
Taká na pol rozprávka a na pol agitka čo sa týka boja za práva žien v muslimskej komunite. Film nakusol príliš mnoho problémov na to aby sa im mohol venovať naplno a do hĺbky. Mne osobne dosť vadilo spracovanie, ktoré bolo jasne určené mladšiemu divákovi, asi tak v období puberty. Obecne to však nemusí byť na škodu, pretože je dosť podstatné, aby problematika zaujala už mládež. Vytknúť by som ešte mohla deštruktívnosť v konaní mladej hrdinky, ktoré mi absolútne nejde do hromady s akoukoľvek filozofiou bojového umenia a preto slabšie štyri hviezdičky. ()
I ked kostra pribehu vychadza z klasickeho set-up (nielen) teen martial arts filmov "mlady clovek si musi najst svoje miesto v zivote a vybojovat svoj doteraz najvacsi zapas", velkou vyhodou a pozitivom je etnograficky mix prostredia v ktorom sa odohrava. Turecki pristahovali v Dansku, do toho zakomponovane bojove umenie vychodu, ktore tu nie je iba ventilom pre vyskyt bojovych sekvencii, ale je ukazovatelom moralneho kodexu a apelu na spravne hodnoty. Kung-fu tu sice podla ocakavania je katalyzatorom takmer vsetkych problemov a trecich ploch medzi postavami, ale zaroven poskytuje aj cestu von a skrz dojo aj miesto, kde sa rozdielne spaja. Takto to mozno znie lacno, ale v rukach reziserky s citom pre kompoziciu obrazov s chytlavym muslimskym hudobnym podfarbenim uderne rytmizujucim sceny a spad deja, a hlavne vdaka naprosto prirodzenemu a presvedcivemu hereckemu vykonu ustrednej predstavitelky sa film meni na fungujucu dramu. A navyse, bojove sceny su vyborne. Silnych 90% za maly velky film so srdcom. ()
Vlastne to ani také sklamanie nie je. Presne podľa predpokladu, efektné bojové scény tu sú prekladané slabším príbehom, plytkou psychológiou hlavnej hrdinky, plytkou romantikou a málo výraznými postavami. Áno, v pozadí som síce čmuchal dobrý dramatický námet so všetkými predpokladmi zasiahnuť diváka aj po emotívnej stránke, žiaľ ale nič z toho sa nekonalo. Ten holohlavý majster kung-fu bol vlastne čo zač? Čo by učiteľ kung-fu malo ísť o jednu z najdôležitejších postáv, a on pritom dohromady povie 3 vety a jedno múdro. Záver mi tiež toho veľa nepovedal, ani vlastne poriadne neviem, o čo tej nešťastnej dievke išlo, či o kung-fu alebo o exotickú lásku s Dánom, alebo o oboje? Film je asi vážne vhodný iba pubertálnym, rebelujúcim divákom, tomuto už nerozumiem. 55/100 ()
Místy je to kapánek zidealizované, metafory boje proti zkostnatělým tradicím naservírované tak očividně, aby to bylo jasné i těm největším nechápavcům a Aichin vztah s tím blonďatým chcípáčkem Emilem, neměl ani desetinu chemie, co měla se svým nepřítelem Omarem. Jejich kuchyňská bitka neměla chybu, přesně ve stylu známé pravdy, že láska a nenávist mají k sobě velmi blízko. Ale o romantiku tady ani nejde, Aicha je skvělá mladá žena a v pravém slova smyslu bojovnice, co si hledá svou cestu na slunci a já si tu holku prostě zamilovala, její urputnost, její vnitřní sílu, ale i zranitelnost vůči rodině. Další věcí je, že já k filmu přistupovala s předpokladem, že to bude taková light verze dívčího karate, jen vedlejší přívažek k příběhu, ale byla jsem příjemně překvapená, protože za ty kung-fu choreografie, by se nemusel stydět kdejaký asijský akčňák. Tu tureckou rozjuchanou hudbu, bych si osobně do sluchátek asi nepustila, ale tady to spojení s bojovými scénami fungovalo celkem dobře. Takže, abych to shrnula, za Aichu, kung-fu a za to, že jsem se ani minutu nenudila, je to za pět. Jaký je smajlík pro kung-fu pozdrav? Viděno v rámci Challenge 2015: 30 dní se světovou kinematografií. ()
Reklama