Angelino

Úžasný snímok, kde netradičné prostredie divadelného pódia, na ktorom sa odohráva celý dej príbehu i spôsob akým je prerozprávaný určite zaujme. No najúžasnejší je pohľad do vnútra ľudskej duše ktorý zobrazuje oba protipóly a diváka prevedie od pocitov nehy a láskavosti až po úplný hnus, po ktorom máte chuť vstúpiť do deja a niečo urobiť. Dej ku konci vrcholí nečakaným zvratom, no a ako malý bonus ponúka filozofickú rozpravu o arogancii, ktorej odkaz vo mne doznieva ešte teraz... určite treba vidieť!

Podľa názvu som mal úplne iné očakávania. Našiel som film, ktorý ma prekvapil, šokoval a určite nesklamal. Je o psychike človeka keď nezvláda. O bezmocnosti detí, keď sú manipulované. O krehkosti a ovplyvniteľnosti detskej duše. O tenkej hranici medzi morálnym a nemorálnym. Ostala vo mne hlboká stopa. Na túto tému som viedol už niekoľko zaujímavých diskusií. Teraz znova veľa rozmýšľam. O výchovných fackách. O právach dieťaťa. O tom, čo je správne. Môj pohľad sa mení. Ešte rozdýchavam. Pán O´Haver, ďakujem.

Film, ktorý nie je v prvom rade o kung-fu. Je o strete viacerých svetov a jednej mladej duši, ktorá si medzi nimi hľadá svoju cestu. Je o dôvodoch a rozhodnutiach, o činoch a následkoch, o veľmi špecifickom kontexte tureckej kultúry v dánskej realite, ktorý tak nenásilne a pútavo Natasha Arthy servíruje divákovi. Mnohé sa dá naučiť, mnohé pochopiť. To všetko podfarbené strhujúcou hudbou zanecháva stopu. A ja sa z nej teším.

Sú filmy, ktoré Vám pripomenú etapu Vášho života. Máte pri nich pocit, že presne toto ste si prežili a niekto to dokonale vystihol. Možno iba prostredie je trochu iné a postavy sú vymenené. A takýmto filmom pre mňa "Lost in translation" jednoznačne je. Veľmi osobným a emocionálnym.

Niekedy pri filme zažijete momenty, kedy výkony hercov, scenár, kamera či strih sú úplne nepodstatné. A toto je môj prípad s "Closer". Veľmi subjektívne hodnotenie z veľmi osobných dôvodov. A krásne spomienky.

Úžasné dielo vyplavujúce množstvo emócií najhroznejšej udalosti dvadsiateho storočia. No hlavne na to čo bolo tesne po... silné, neospravedlniteľné....úžasne spracované

Jednoznačne jeden z najsilnejších filmov čo som v poslednom období videl, ktorý určite dáva námet na celospoločenskú diskusiu... tu som pochopil prečo vznikla konvencia o právach dieťaťa, teraz ešte ako s nimi do praxe...

Výborné. Veľmi prirodzené. Všetky elementy do seba krásne zapadajú, výborná dynamika a úžasné herecké výkony. A mnohé hlboké myšlienky, ktoré ako keby len tak vyplávajú na povrch. Zanecháva stopu a množstvo otázok. O životnej fáze, ktorá často môže zmeniť náš život. Keď naši rodičia sú na sklonku života a potrebujú našu pomoc. O tom, koľko sme ochotní obetovať. Ďakujem.

Po dlhej dobe naozaj úžasná delikatesa. Ešte cítim doznievajúcu chuť správne vychladeného rulandského šedého, neskorý zber, spolu s riadne dozretým syrom a štavnatým hroznom. Jednoducho perfektne nakombinované, krásne graficky stvárnené, výborným a trefným humorom pretkané a hudobne veľmi dobre doladené. Joj, ako mi to len urobilo dobre...

Wowieee! Máme Charlieho pretože sme dostatočne silní na to, aby sme to zvládli... Autisti nevedia predstierať pocity a vďaka tomuto naturalizmu aj emócie v tomto filme sú určitým spôsobom úprimnejšie. Neviem odkiaľ zrazu prišla víla menom Jackie, pretože ľudia s takýmto prístupom sú naozaj vzácni a neviem ani, kde rodina Mollisonovcov zobrala toľko pozitívnej energie. Keby som sa mal narodiť ako autista, tak práve v takejto rodine. Náročnosť témy skombinovaná s obrovsky pozitívnym prístupom bola pre mňa krásnym pohladením na duši. Nechce sa mi teraz ani rozmýšľať nad tým, koľko rodín a ľudí sa s takouto životnou situáciou nevyrovná a koľko „nápomocných“ susedov je vždy poruke. Idem si radšej osušiť navlhnutú vreckovku.