Jazzový zpěvák

V rokoch 1927-1929 sa pri výrobe filmov v Amerike prechádzalo z nemého filmu k zvukovému. Toto obdobie je nazývané part-talkie, je to istý hybrid nemého filmu s krátkymi zvukovými pasážami, zväčša išlo o prerozprávanie deja, či spievanie. Jazzový spevák bol priekopníkom vo filmovom svete, kde sa striedali klasické medzititulky so spievaním vtedajšej hviezdy Al Jolsona. Samotný film však zostal ďaleko za očakávaním, táto srdcervúca melodráma s teatrálnymi gestami a mimikou tváre, aké poznáme z raných čias kinematografie, ma neuspokojila. (17.01.2012)

Celkom ma prekvapuje tunajšie pomerne nízke hodnotenie, asi zato môže priamočiarosť deja. Ale tá je práve dôvodom, prečo film The Jazz singer má také rýchle tempo. Zápletka je síce jednoduchá, ale ak sa nad ňou zamyslíme, generačné rozdiely a predstava rodičov o budúcnosti ich detí sú staré, ako ľudstvo samo a budú nás sprevádzať až do súdneho dňa. Takže určite by som nezamieňal jednoduchosť za naivitu. Ku koncu už naberá film dosť na obrátkach a divák nemá po niekoľkých zvratoch poňatia, ako to celé skončí, takže mi nakoniec poriadne odľahlo, keď zvíťazil zdravý rozum a film skončil jediným logickým záverom. Ten je zároveň dôkazom moderného myslenia scenáristov a režiséra filmu. Chudák Jack sa musel pritom cítiť ako medzi mlynskými kolesami, pritom vlastne o nič nešlo. Ale aj o hľadaní kompromisov je tento film. O revolučnej technickej stránke už bolo popísané toho veľa, ja len doplním dojmy z jednej sekvencie, keď Jack spieva svojej matke, náhle prichádza jeho otec, povie "stop" a ja som s otvorenými ústami čakal, či sa začne vo filme rozprávať, alebo sa znova vráti k medzititulkom. Toto sú momenty, ktoré tvoria filmové dejiny. (08.03.2013)

Připadám si jako žena, kterou muž nesmírně dlouho uháněl, slíbil ji lásku až za hrob a o svatební noci si do postele přivedl jinou. Tohle měl být první zvukový film? No, nebyl zvukový, naprostou většinu byl němý. Ale je to jen ku prospěchu, protože mečení hlavního hrdiny mi trhalo uši a píchalo až v patách. Říci o scénáři, že je hloupoučký, by byl extrémní eufemismus, on je příšerně blbý. Herecké výkony jsou z pohledu dnešního diváka nepřijatelné, přehrávání je katastrofální. Takže se vrátíme zpět k tématu zvukového filmu, Dickson Experimental Sound Film z roku 1895 zůstane prvním hudebním filmem, kdyby se Jazzový zpěvák stokrát na svoji natřenou hlavu stavěl. (22.06.2019)

Pustil jsem si na Youtube. Mladý kluk chce zpívat jazz, rodiče nechtějí a tak stále dokola až je to úmorné. Ale je to první černobílý zvukový film, v němž poté co umlkla hudba někdo promluvil. Z dvou technologických konceptů, které spolu v této době soupeřili - zvuk na desce (sound on disc) a zvuk na filmu (sound on film) jde o ten první. (21.12.2017)

Prelomový film doterajšej kinematografie,v ktorom je po prvýkrát počuť hovorené slovo herca ako prvého vôbec Ala Jolsona,ktorý perfektne spieva a vlastne až pri speve je počuť zvuk,inak je skôr nemý ako zvukový,ako vravím len pri speve,ale neskôr bude možnosť na chvíľu počuť jeho fotrovcov... Jeden z najdojemnejších filmov,aké si ja pamätám,lebo Al Jolson ako židovský mladík neposlúcha jedného z rodičov,lebo podľa otca mal spievať piesne Izraela,matka mu nebránila isť za svojim snom a zahviezdiť ako Džezový spevák,tak otec na neho totálne zanevrel,ale jedného dňa bude všetko ako má byť...Ešte stihne urobiť ten posledný skutok... Tento film mení všetko ako boli naučení králi nemého filmu,kde zvuk ich zničí a nastáva nová éra zvukového filmu... Inak,nerozumiem nízkemu hodnoteniu na CSFD,tento snímok si zaslúži byť rešpektovaný a uznávaný... A ja vidím ako Al svojim hraním si užíva niečo nové,čo má prísť,je to také číre,také jasné,také viditeľné,že ho to tak extrémne baví.Bravóóó!!! (10.09.2014)