Exotica

Mám rád filmy, v ktorých každá zložka úzko spolupracuje s ostatnými a spoločne vytvárajú jednoliatu pohlcujúcu masu. Filmy, pri sledovaní ktorých je jasné, že než padla prvá klapka, mal režisér všetko pekne utriedené, do poslednej myšlienky a záberu premyslené. Atmosférická Exotica je presne taká a zaslúžila by si tutových 5*, nebyť toho "detailu", že sa mi nepodarilo priblížiť a plne porozumieť jej postavám. Hlavne teda tým dvom najdôležitejším mužským, majiteľku salónu či tú malú som chápal dosť a prechovával k nim nemalé sympatie. Ostatní prešli okolo bez toho, aby oslovili či dokonca dojali. Boli až príliš exotickí, nemal som záujem ich následovať. Možno časom. (19.04.2010)

Typický Atom Egoyan. Zo začiatku možno mnohých odradí pomerne banálnym príbehom a jeho menej záživným vykladaním, no postupom času to všetko dostane zmysel a tým pádom sa dostane divák na inú úroveň. Na tohto režiséra si treba zvyknúť, ale keď sa to podarí, tak jeho filmy sú jedna balada - málokto tak dokáže vykresliť spletité bludisko medziľudských vzťahov ako tento autor. Slušný nadpriemer. 80/100 (18.09.2019)

moje prvé rande s arméncom narodeným v egyptskej káhire a emigrovanom do kanady, pánom režisérom/scenáristom/producentom/géniom*(*pozn. mňa) Atomom Egoyanom (super meno, fakt) dopadlo na jednotku, o čom svedčí dozaista aj vysoké hodnotenie (to najvyššie možné). to hodnotenie však má svoje hlboké opodstatnenie v dojme, ktorý na mňa tento bezmála od dokonalosti nie veľmi vzdialený film urobil svojou prepracovanou formálnou a štrukturálnou mnohovrstevnatosťou, ktorou sa snaží vpiesť diváka do pevne a prísne vybudovaného labyryntu citov a postáv, odhaľujúcich a obnažujúcich svoju dušu až na kosť. skutočná exotica nie je symbolický papagáj, ktorého lesbická majiteľka podniku Exotica Zoe lahodne hladká pri sledovaní tancujúcej Christine alebo rozprávajúci papagáj sediaci na ramene invalidného Harolda, ktorý nerozpráva nie preto, že by zabudol ale jednoducho preto, že to prestal považovať za dôležité, exotické nie je do zelena riešené ladenie interiérov baru či podivného obchodu s exotickými zvieratami, kde do kalných vôd akvárií nevidno, len občas sa mihne torzo nejakej hnusnej čiernej veľkej ryby, ktorá môže slúžiť ako symbol onoho večne prítomného tajomstva, ktoré počas celého filmu skladáme a odkrývame, dokonca ako tá pravá exotica nemá pôsobiť ani pašované vajce, zdedený revolver alebo zdedené parochne či homosexuálna zoznamka pred operou, tou skutočnou exoticou sú tie malé hry, tie vzájomné tiché dohody a vzťahy medzi postavami, medzi Ericom, Francisom Brownom, Thomasom, Zoe a Christine, tie zauzlené večné bludiská, medzi ktorými sa otázky mladučkej blonďavej Tracey (Sarah Polley) zdajú ako päsť na oko, ako trafenie klinca kladivom držiacim nevinnou rukou človeka ešte nevinného no pomaly vťahovaného do veľkého životného predstavenia, hry s presnými pravidlami, ktoré sú akýmsi verejnýmo tajomstvom zakódovaným v nás ako sací reflex. všadeprítomnosť zrkadiel, za ktorými sa nachádza skrytý priestor, plôch, ktoré síce odrážajú nás samých, ale nachádza sa za nimi ešte niečo, čo na prvý phľad na povrchu nevidno, dáva možnosť pozrieť sa na celú realitu tohto filmu aj inak, vnímať ju dvojmo - čo nám tento film ukazuje ako zrkadlo a čo je nám ukazované za zrkadlom, pod povrchom, čo tento film "skrýva", ale skrýva rafinovane, aby sme to našli. na záver trochu civilnejšie - záber so samohrajúcim klavírom stojí za všetky drobné, fakticky. a samozrejme monštrózne perfektná "everybody knows" od Leonarda Cohena, pri ktorej každému živému tvorovi musia nabehnúť zimomriavky po celom tele. (03.04.2006)

Skládačka se nakonec do sebe složí, ale jenom si říkám, zda nejsem jako divák tou složitě osudovou proplétačkou podveden -- pravda tam někde celou dobu od začátku je, a režisér mi ji odhaluje po kopuskách jen poroto, aby mě zajímaly psychologické profily postav příběhu, na jehož počátku je tragédie -- a ta tragédie pokračuje. Pemýšlím nad tím. Neodsuzuju. Ale zároveň nemůžu příliš jásat. To objetí těch chlápků ke konci... Nepoctivé, blbé, kašírované. A tak mám pocit, že tento kdysi vyhlášený, vizuálně nesporně vypiplaný filmek byl poněkud přeceněn nahými zadečky oslněnými kritiky, neboť zádrhel je už v samém vyhoněně ambiciózním scénáři, který padá na ústa. Ale můžu se mýlit -- jako vždy. Ale na druhou stranu: nic proti strip-clubům, opravdu NE, ale ten taneček, co Christina předváděla zákazníkům, je pratanečkem všech rádobyerotických tanečních trapností. Ugh. A na závěr jen jedno z deseti možných rýpnutí: opravdu vypadají úředníci berňáku takhle intelektuálsky-akademicky-s volvem k tomu? Ha ha. (26.08.2010)

Jedna z najúžasnejších ale aj najzvláštnejších filmových atmosfér, akú som doposiaľ zažil. EXOTICA je zo začiatku tajuplná, v myšlienkových pochodoch hlavných postáv a hlavne v ich konaní sa ťažko človek orientuje, ale ako sa blíži viac a viac ku koncu, pomali všetko odhaľuje aby mohla v záverečných minútach diváka absolútne potešiť – vo všetkých smeroch, ako to len niektoré filmy dokážu. Aspoň ja som to tak cítil. (07.06.2011)