Turínský kůň

Turínskeho koňa som prvý krát vzhliadol na šiestom ročníku festivalu Cinematik. Doteraz si spomínam ako sa relatívne plné priestory Domu umenia postupne vyľudňovali. Ľudia boli rozčarovaní, nedokázali zniesť meditatívne tempo filmu a keď bolo občas ťaživé mlčanie postáv prerušené nejakým (maďarským) slovom, tak sa v sále vždy ozýval smiech. Diváci sa očividne nestotožnili s Tarrovými vyjadrovacími prostriedkami. Pri týchto reakciách som si nemohol nespomenúť na Nietzscheho Zarathustru, ktorého tézu o smrti Boha dav víta podobným výsmechom. Nietzscheho smrť (morálneho) Boha neznamená len oslobodenie človeka od vlády rigidnej morálky, ale zároveň pred človeka kladie obrovský otáznik: čo ďalej vo svete bez Boha? Nietzscheho prorocké vízie potom vyjadrujú nádej v človeka, nádej v tvorbu nových hodnôt, ktoré staré nahradia, ale vyjadrujú zároveň obavy, aby človek neupadol do bezmyšlienkovitej pohodlnosti, lenivosti a automatizmu (metafora Posledného človeka). Béla Tarr ukazuje, že človek po smrti Boha; po nastolení nihilizmu nedokázal nájsť cestu von a zblúdil. V symbolickom filmovom proroctve sa tak bezvýhradne prikláňa k naplneniu Nietzscheho najhlbších obáv. Film nepotrebuje dialógy, obraz prehovára k divákovi sám o sebe. Tarr nás zavaľuje atmosférou beznádeje a zúfalstva. Donekonečna sa opakujúce úkony hlavných postáv (a s tým korešpondujúca monotónna hudba), prázdne pohľady, absolútna absencia úsmevu, pustota krajiny, tma - symboly aj keď možno na prvý pohľad nečitateľné - v divákovi vyvolávajú hlboké znepokojenie. Na konci filmu neprichádza žiadne vyslobodenie z tejto bezútešnosti, žiadna katarzia, žiadna iskra nádeje, žiadny náznak vyviazania sa postáv z bludného kruhu ničoty. Tarrov minimalizmus je dovedený až do krajnosti a svoju silu čerpá aj z výkonov hercov a statickej kamery, ktorá ženie autenticitu celého prejavu do nevídaných rozmerov. Tarr stvoril samostatný vesmír - pustú planétu - z ktorej sa vytratil všetok život a ostali len telá ovládané každodenným tlakom holej nutnosti. Ľudský údel sa tu napĺňa v tej najdesivejšej a najkrutejšej podobe. (01.09.2012)

Nemožem povedať, že sa Tarr niekam posunul, alebo iba zopakoval svoje zaužívané postupy. Nemôžem povedať, že kritika a kluboví diváci film nadhodnotili. Nemôžem povedať, že sa stotožňujem s interpretáciami obsahu tohto diela. ... Je mi to u prdele. O filme som pred pozeraním nevedel nič, na Tarra som predtým nemal chuť a (hlavne) čas, nečítal a nepočul som kritiky... Film som si pozrel, lebo som chcel. A bolo to dobré rozhodnutie. Tri hodiny som sedel s otvorenou hubou a užíval si atmosféru, akú som už dávno vo filme nezažil. Ťaživá beznádej, jednoduchosť deja, podporená trýznivou melódiou, efektne striedanou zvukmi vetra, surovosť a autentickosť, dokonale vykreslená v nekonečných záberoch s absenciou farby. Po dvoch minútach mnou prebehli zimomriavky a mraziť ma prestalo asi po týždni. Je mi jedno o čom to bolo (resp. čo si iní myslia o čom to bolo), hodnotím aké to bolo. Bol to skvelý emocionálny a audiovizuálny zážitok. (13.12.2012)

Len veľmi ťažko som strávil toto "arci-dielko". Obdivuhodná je výdrž človeka, ktorý toto zhliadol na jedno posedenie, ja som na to potreboval tri dni. Neuveriteľná je tiež dĺžka filmu, ktorá stupňuje už tak nudný a rozvláčny dej. Jednu hviezdičku dávam za peknú melancholickú hudbu. Druhú zo súcitu k biednemu osudu hlavných postáv. (12.06.2013)

Veľmi zaujímavý a z môjho pohľadu optimistický film. I keď vyznieva veľmi ponuro a bezútešne, záverečná scéna nám predvádza, že človek dokáže zniesť všetko... Jediná jeho chyba je, že je príliš dlhý, dalo by sa to povedať aj stručnejšie... (02.01.2015)

Jsem namouduši zvyklá na kdejaké filmové podivnosti, ale tohohle koně jsem nedala. Prvních asi deset minut (možná i dýl a připadá vám to jako věčnost) kůň jde a jde a jde a jde a jde...pak chlap spí a spí a spí a spí a pokud neusnete taky, tak se dočkáte v půlce filmu, že se vzbudí. Stalkera, se kterým tenhle film někdo srovnával, jsem viděla dokonce dvakrát, ale tohle fakt ne e e! Tak nějak si představuji celovečerák, který se omylem podařilo natočit jedněm mým kamarádům, když potřebovali krátký záběr, jak kolem kamery projede v detailu vlak. Vybrali si ale málo frekventovanou trať a tak natočili dvouhodinový snímek o tom, jak po koleji leze beruška, pak přeletí v závanu větru uschlý lístek a td...a na závěr pak projede ten vlak...Závěru filmu Turínský kůň jsem se ovšem nedožila, takže mu možná křivdím, ale stejně si myslím, že pět hvězdiček mu dali jen recesisti, kteří chtěli na skvělé hodnocení jen nachytat další nešťastníky . (02.01.2021)

Nádherná kamera, exteriér, vichřice. Zmar, zima (asi), kouřící brambory. Líbilo se mi to, mělo to atmosféru, ale bylo to dlouhé a pointu jsem prostě nepochopila. (28.12.2021)