Bílý šejk

Bílého šejka jsemsledovala jakoby z nádheldu, jako bych se dívala z výšky na velkou mozaiku a občas se zadívala na jeden malý kamínek ve skládačce. Byť se dá námět označit za banální, jeho vyznění ani náhodou banálně nevyznívá. Troufám si říct, že jsou všechny velkjé role vymazleny do posledního detailu. Uvědomila jsem si, jak moc byl Fellini uhranutýfilmem a především jeho tvorbou. Celá část natáčení to podtrhuje. Roztomilá naivka Brunella Bovo je přímo ukázkově vystřižená, její prostoduchý manžílek Leopoldo Trieste je k sežrání komický, Alberto Sordi okázale neokázalý, mihne se Giulietta Masina v drobné roli Cabirie ...Obrazově čisté, zábavné. (29.08.2020)

Zámerné prehrávanie vo filme so sebou nesie znak sympatií režiséra k nemej kinematografii, obrazovému ponímaniu filmov a vyjadreniu emócií gestami a mimikou tváre. Presne taký je aj Biely šejk, ukazujúci v zhypnotizovane naivne obdivných výrazoch tváre manželky, kam vedie nekritický obdiv k hrdinom romantických a dobrodružných príbehov. Ich mimoriadne vlastnosti si fanúšičky fabulujú v závislosti na miere nespokojnosti vlastného partnerského života. Vyplašená tvár manžela, držiaceho sa dovtedy starostlivo pripravených plánov a majetníckeho poňatia ženy, odráža nepochopenie situácie. Prehliadal to, čo partnerku trápi. Tá namiesto otvorenej sťažnosti si nespokojnosti uzatvorila do fikčných svetov a dopisovania si s ideálom. Od takto skrývaných tajomstiev k náhlemu úniku za prvým fešným objektom už ďaleko nebýva. Manželka sa utieka k vybájenému hrdinovi. Následne zhreší i manžel, odchádzajúci nočným Rímom v sprievode prítulnej dámy. Peripetie sa zdarne podarí uhrať, rozjatrené emócie sa tíšia. Koniec smeruje k očiste vierou: nech ste zhrešili akokoľvek, po spovedi u sv. Otca bude všetko odpustené. Ironické podtóny, účelné prehrávanie a svižný dej bez feérických prvkov, typických pre neskoršiu Felliniho tvorbu, poskytli príjemný divácky zážitok. (04.04.2014)

Koľko potrvá jednej žene uvedomiť si, že práve ten jej partner je „biely šejk“, že netreba hľadať niečo viac za pozlátkom? Práve o tom je tento film s výbornou pointou, ale strašne afektovaným prehrávaním. U Talianov možno bežná vec a na komédie snáď aj ideálne, ale na drámu to bolo miestami neznesiteľné. Inak veľmi dobrá hudba. (17.05.2021)

Z Bieleho šejka je cítiť režisérska neistota, Fellini ešte poriadne nevie, ako svojich hercov viesť. Je to celkom podarený pokus o bláznivú komédiu, kde nie všetko vyšlo tak vtipne, ako mohlo. Robí si srandu z fiktívneho filmového sveta a jeho hrdinov, ktorých si naivné ženy tak radi idealizujú. Zároveň tak však robí filmom, čiže ďalšou fikciou. Taliansky temperament, láska, náboženstvo a Masina v úlohe Cabirii, o ktorej natočil Fellini neskôr film úplne odlišného charakteru. Príjemne odsýpajúca zábava, ktorá síce rýchlejšie vyšumí, akoby Felliniho priaznivci očakávali, čo ale v pripade komédie a ešte k tomu romantickej nie je nijako zvlášť veľká vada. Podobný film: Purpurová ruža z Káhiry, pri ktorej sa čiastočne Allen mohol u Šejka inšpirovať. (27.11.2013)

Průměr nehodný Felliniho jména. Přestože se jedná o skanzen Felliniho rukopisu, tak z celého díla zavání slovíčko: Průměr, který se k tak takovému filmovému gagintu jako je sám Fellini vážně nehodí. Celá zápletka není ničím zajímavá a celé ztvárnění jakbysmet. Komedie, při které se jen sem tam pousmějete, je na můj vkus tak trochu málo. Aspon ze Masinova je stále roztomilá a Sordi už tehdy dokázal zužitkovat svoje chlapácké charisma. (18.10.2006)