Bitva u Thermopyl

Se štítem nebo na štítu... Dic, hospes, Spartae nos tic vidisse iacentes dum sanctis patriae legibus obsequimur. Pro mě o dost lepší zpracování než mi nabídla novější verze. Neboť tehdy se ještě točily historické filmy a ne komiksy nebo videohry... Akorát Česká televize se teda překonala, včera Thermopyly, dnes Alamo... Co nám připraví zítra? ;-) (19.02.2023)

Co si budem nalhávat, je to nuda. Richard Egan jako Král Leonidas neotevře pusu aniž by mu z ní nevypadlo klišé. No těšil jsem se i na velkolepé bitvy, ale bohužel taky zklamání. (styl "heleťte, tak na tuhle stranu pujdou ty s těma kartáčema na hlavách... noo, ty v tom červenym noo... a tady budou ty s těma špičatejma helmama... jo jo, asi taak- no a kluci, až dám povel- tak se proti sobě rozeběhnete, a dáte řežbu, ok? faaain") Já vim, že je to rok 62, ale třeba tohle je z roku 60... (17.02.2007)

Nie je to zlé, pretože príbeh je skratka dosť dobrý. Narozdiel od Snyderovej verzie vidíme Leonidasa bok po boku vymýšľať taktiku spolu s Themistoclesom. Škoda, že sme sa nedočkali aj námorných bitiek. Taktiež zamrzí trochu akcia, ktorá je na tu dobu určite super, ale v dnešnej dobe jej trošku chýba šťava, ale nie sú to akcie, na ktorých padá film, ale predovšetkým tempo, ktoré je dosť pomalé a mal som pocit, že sa tam trištvrte filmu nič nedialo. Niektoré dialógové scénky tam boli zbytočne na vrch a brzdili film. Záver je dobrý, ale chýbajú trošku emócie. Každopádne dobrý film, kde je výprava fakt pekná a tak isto aj obrovský komparz stojí za pozornosť. 70% - 3* (02.10.2018)

V roku 480 pred naším letopočtom sa v rámci grécko-perzkých vojen (499 až 449 p.n.l) odohrala krvavá bitva pri Thermopylách. Bolo to nerovné stretnutie kráľa Leonidasa a jeho tristo hrdinských sparťanských bojovníkov voči tisícovým hordám barbarov pod velením ukrutného Xerxesa I. Prvýkrát som sa s filmovým spracovaním tejto témy stretol v roku 2006, v snímku "300", ktorý zrežíroval Zack Snyder. To bol neskutočný masaker, dychberúce filmové orgie násilia a vojnového šialenstva. Päť hviezdičková záležitosť. Na základe tohto titulu som si zohnal aj omnoho staršiu filmovú verziu týchto udalostí. Zhliadol som snímok "Bitva u Thermopyl", ktorý bol natočený v roku 1962. Ani zďaleka to nie je taká bombastická pecka, ako to, čo mi ponúkol Zack Snyder. Toto je taký ten klasický sandálový, papundekelový, americký veľkofilm, aké sa točili v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Mne sa to však páčilo. Sparťania majú môj obdiv a rešpekt. **** (23.06.2023)

Kto by sa už dnes na to díval, keď má Millerov a Snyderov komiks ? Jedine ten, koho zaujímajú staré filmy a/alebo stará história a nie silácka štylizácia zakrvavených manekýnov. Ani tento film sa síce nevyhne idealizácií a anachronizmom, ale niečo také predsa nemôžeme čakať od klasického Hollywoodu! Veľkým plusom je naproti tomu zobrazenie nepriateľskej strany a žiadna démonizácia Peržanov či Veľkého Kráľa kráľov Dareia. Veľmi podivnou a krajne nepravdepodobnou novinkou, o ktorej som sa nikde v literatúre nedozvedel, bolo iba jeho rozhodnutie zabiť všetky ženy v perzskom tábore, aby vybičoval túžbu svojich vojakov dostať sa cez priesmyk k tým gréckym... Zaujímavejšie už bolo zaradenie spornej epizódy o pokuse o atentát na Dareia (hoci je nemysliteľné, že by sa k nemu dostali zobrazeným, vyslovene hlúpym, hoci po spôsobe krypteie celkom logicky odvodeným spôsobom). Nech už tak či onak, Gréci ale rozhodne nezapálili jeho stan - táto monumentálna záležitosť, ktorá kopírovala palácové usporiadanie Persepolisu, totiž bola ukoristená o rok neskôr po rozhodujúcej bitke u Platají a neskôr zastrešovala divadlo v Aténach. Násilným ozvláštnením je skutočnosť, že Sparťanov je tu vlastne 301 (+ 1 Sparťanka) a aby tam tohoto vzbúreneckého hrdinu (proti tradovanej skutočnosti bez potomkov) dostali, museli Leonidovi, neochvejne zidealizovanej, statočnej a jasnozrivej postave bez najmenšej poškvrnky prisúdiť jedno tvrdé kráľovsky príznačné rozhodnutie - keď nedovolí mladíkovi ísť do boja, aby očistil meno svojej rodiny - a vzápätí ešte jedno zmäkčilé a neobhájiteľné, keď mu to ako vzbúrencovi, čo do Thermopýl prišiel na vlastnú päsť a proti výslovnému zákazu kráľa, dovolil. Podobné rozvrhnutie zaujímavých možností a nezmyslov je aj u ženských postáv. Kráľovná Artemisia je zobrazená iba v jednej svojej polohe, úplne sa ignoruje, že to bola drsná vojvodkyňa, ktorej lode patrili k najlepším v celom konflikte a vyrovnali sa im iba Feničania, celkom jasne je ale naznačené, že ako osoba veľmi blízka (intímne, čo je diskutabilné) Dareiovi, bola tajným spojencom Grékov (čo by pri nej ako panovníčke maloázijského, pôvodne gréckeho Halikarnassu mohlo mať isté opodstatnenie, nech už by tak konala z akýchkoľvek, nielen progréckych, ale aj properzských príčin alebo hlavne k osohu vlastného kráľovstva) a preto mohla využiť svojho postavenia a teoreticky ženských zbraní, aby si mohla ako jediná dovoliť navrhnúť ústup. Druhá strana je úplne scestná - hoci sa spartské ženy nepochybne tešili ďaleko väčšej nezávislosti než v iných mestách starého Grécka, celá tá priblbá rodinná historka o dievčine, čo doručí správu, individualistickom mladíkovi, s ktorým majú romantický vzťah prekonávajúci prekážky a otcovi špiónovi, ktoré tvoria hollywoodsku líniu príbehu popri tej historickej, je nielen úplne mimo misu, ale aj neobratne zakomponovaná a sťahuje film dole rovnako, ako nezvládnuté a nedynamické bojové scény. (05.11.2014)