Muhammad Ali: Tváří v tvář

Už v predchádzajúcich komentároch k filmom z prostredia boxu som sa zmienil o tom, že box nemám rád a v krajných momentoch ho ani za šport nepovažujem. Médiá, fanúšikovia a najmä pijavice prisaté na úspešných boxeroch robia poriadny huriavk okolo každého nádejného boxera, aby ho mohli onálepkovať, ako boxera storočia, zápas desaťročia, boxer, ktorý neokúsil porážku a tým maximalizovať svoj zážitok (fanúšikovia) alebo zisky (médiá a pijavice). Cassius Clay im v tom pomohol svojimi veľkohubými vyhláseniami, konvertovaním na islam i odmietnutím bojovať vo Vietname. Dokument bol pre mňa zaujímavý najmä tým, že obraz Cassiusa/Aliho vytvára najmä z výpovedí jeho súputníkov a súperov. Niekomu sa môže zdať, že v ňom malo byť viac autentických záberov do jeho súkromia, že to mal byť viac film s ním, než o ňom. Ja som to vnímal ako autorskú licenciu, bez toho, aby mi to prekážalo. Ale aj keď film považujem za nadpriemerný, fanúšika boxu zo mňa určite nespraví. (11.06.2016)

Tak tohle je paráda. Jsem poměrně dost velký cynik, ale u příběhu starých boxerských es se snad nedá nedojmout. Aliho kariéra z pohledu dobových protivníků nabízí velmi přitažlivý zpětný pohled. Asi ještě lepší jsou příběhy samotných boxerů, jejich výpovědi jsou neuvěřitelně upřímné a opravdové. Můj favorit je Joe Frazier, jsem rád že Aliho sejmul a i po těch letech je to pořád frajer. 95%. (23.10.2010)

Tento dokument vám o tomto slávnom boxerovi dá určite viac ako nedávny film Ali, aj keď by som si želal, aby to bolo naopak. Rozhovory s ešte žijúcimi súpermi Aliho sú výborné, fakt sa to dobre počúva. Najprv som nejako nemal chuť tento dokument sledovať, ale začal som a už som od neho nedokázal odrhnúť oči. Dokument je postavený hlavne na rozhovoroch s Aliho súpermi, dobových záberov a z ich vzájomných zápasov. Zápasov nablýskaných, beznádejne vypredaných a plných celebrít. Aj W. Allen sa tu mihne v sekundovom zábere. Dokument je šikovne rozdelený do niekoľkých celkov ako Ali si mení meno, Aliho nie Vietnamu atď., čo robí z dokumentu slušne usporiadanú výpoveď o jeho osobe. Ali bol verbálne veľmi zdatný, jeho frajerské reči mnohí veľmi nemuseli, no na druhej strane mal na to. Najviac ma zaujalo rozprávanie R. Chuvalla , ktorý to s Alim prehral na body. On si išiel po zápase zatancovať s manželkou a Ali do nemocnice s krvácajúcimi obličkami. Ďalšie rozprávanie Chuvalla o osude jeho rodiny bolo veľmi smutné a tak si vravím, kedy to niekto zfilmuje, lebo mi to prišlo ako skvelý námet na silnú drámu...100%. (01.09.2013)

Znáte to, že? Setkání po cca 20 letech, každý mluví o tom, co dělá, kolik má děcek, a jak ho to kurva nebaví... vzpomíná na časy minulé, kdy mládí sužovalo jejich těla. No a to samé padne tady, všichni co se kdy mlátili s Muhammadom (který měl tu drzost tady vůbec nebýt jo, jen se o něm mluví a on nikde, fakt drzost jako) tu prostě mluví a mluví, jak jim nařezal, anebo jak mu nařezali oni. Já myslel, ze borec nikdy nebyl poražený a opak je pravdou, v mých očích klesl tak o stupeň. V podstatě Pete postříhal pár akčních záběrů, kde si to borci "rozdávaji", celé to taky komentují v starším obale. Jo a já neřekl, že to bylo špatné, jen poněkud senilnější, taky jsem začal cítit koleno, loket a taky mám něco s pravým obratlem... booože můj, za co? 6/10 (03.06.2011)

O Muhammadovi Alim som prvý krát počul ako 10-ročný chalan. Odovzdával vtedy zlatú medailu na OH v Atlante v roku 1996. Komentátor opisoval jeho chorobu a aj výsledky čo vo svojej kariére boxeristu dosiahol. Potom som celý život v spravodajstve, na nete a v novinách sledoval jeho život s chorobou. Občas niečo bolo odvysielané z jeho kariéry, zápasy a tak, ale nebolo toho moc. Je paradoxom, že v ringu som ho prvý krát videl na X-boxáckej hre Figh Night. Vtedy som sa rozhodol, že sa viac dozviem o jeho kariére. Stiahol som si tento film a včera ho konečne pozrel. Musím uznať tvorcom super nápad, že o ňom hovoria jeho bývalí súperi. Ukazujúce shoty sú perfektné. Len ma mrzelo prečo neukázali aj tú časť jeho života ako zahodil olympijskú medailu. Športové výkony sa striedali na plátne s tými politickými, jeho bojom za černoškú komunitu a toto dovtedy ako som videl tento "film" bola pre mňa brána zamknutá. Odomkol som ju a trošku na neho zmenil názor, hlavne na tie jeho velkohubé vyhlásenia, nevedel som o ňom, že takto o sebe bude hovoriť, chváliť sa, zosmiešňovať kolegov. Zrejme to ale patrí ku tomuto športu. Ako chlapíka trpiaceho Parkinsonom som si ho počas kariéry predstavoval ináč. Aj za toto aj za perfektne odvedenú prácu patrí tvorcom moje veľké DíKY... (27.09.2013)