Kohút nezaspieva

Zavrieť desať ľudí do jednej miestnosti je psychologicky zaujímavé. A keď to je desať dobrých hercov, tak to môže byť aj pútavé. Bolo len čiastočne, lebo dialógy nemali vždy tú správnu šťavu, a hlavne prestrihy do exteriérov boli akoby naviac a zbytočné. –––– To je taká malá okupantská matematika: Desať za jedného. (14.05.2016)

V poradí druhá televízna adaptácia tej istej hry (na americké pomery by to bolo smiešne malé číslo, na slovenské, navyše v takom krátkom časovom odstupe, smiešne veľké), ktorej sa, ktovie prečo, chopil M.Ťapák. To nemal. Predsa len, Bukovčan (autor predlohy) nie je Kukučin (autor predlôh, ktoré Ťapák sfilmoval majstrovsky) a existenciálna dráma je čosi iné ako folklórny film. Nešťastné, prehrávajúce výkony hercov ( a pritom, až na Studenkovú, išlo o dobré obsadenie) len potvrdzujú fakt, že nová verzia starej hry bola zbytočná. Aspoň pre mňa. Ľutujem (03.04.2012)

Výborná vojnová dráma z obdobia SNP. Príbeh neprináša veľké bitky či prestrelky, ale komornú drámu desiatich ľudí zavretých po zákaze vychádzania. Extrémna situácia, v ktorej sú všetci spočiatku odsúdení na smrť ako odveta za vraždu nemeckého vojaka sa mení na ponuku vykúpiť sa zradou a nakoniec obetou jedného z nich. Desať ľudí, desať rôznych osobností. Holič, študent, učiteľ, babica, dievča, prostitútka, tulák, zverolekár. Pod tlakom sa vyfarbujú charaktery a zbabelci, pätolízačí odhaľujú svoju pravú tvár. Skvelé herecké výkony najmä Leopolda Haverla a Karola Machatu plus veľmi dobrá produkcia tvoria vysoko nadpriemerné dielo. Za povšimnutie stojí predabovaný Milan Kňažko. (19.10.2023)

Je zvláštní, kolik filmů vzniklo o hrdinech, a prakticky nic o Hlinkovcích, o lidech co smýšleli v klerofašistickém státě jak smýšleli, o čtyřech divizích , které šli pomáhat dobývat svět za Hitlera, a jeho vidění Boha atd. Proč se atjuí skutečnost a pravda? Proč i dneska vzniká tak málo dokumentů o represích proti lidem žijícím po generace na Slovensku a hlásících se k Židovství? "Kohút nezaspival" v roce 1986, ale "nezpieva" ani o 33 let později. Film je dobrý pro odech, pohodu, neb ukazuej divákovi, že někdo se měl alespoň filmově hůře než často on sám. (27.09.2010)

Modelová dráma má svoje pravidlá, ktoré bohužiaľ s odstupom desaťročí už nepôsobia tak vierohodne, ako kedysi, ak vôbec niekedy dôsledne dôveryhodne pôsobili. Táto psychologická dráma je na prvé počutie dialógov jasná adaptácia divadelnej hry. Bohužiaľ je to skôr výčitka, pretože postavy sa chovajú značne prehnane, všetko musí byť vypovedané a preexponované a stále sa musí mleť. Takéto morálne dilemy by sa mali riešiť s väčšou citlivosťou, ale to sme zase pri tej dobe, kedy film vznikol a inak sa asi ani nakrútiť nedal. Celkovo ale relatívna spokojnosť. Možno to bol ale skôr materiál na televíznu inscenáciu. (16.05.2016)