Ukrutnost nade vše

Kitana mám ako režiséra veľmi rád. Ale na Outrage 2 som sa nevedel odhodlať veľmi dlho. Už aj preto, lebo jeho prvá časť mi prišla ako vybočenie z Kitanovej tvorby, ktoré som dovtedy obdivoval. Ale film mal množstvo chutných vrážd a tak som si ho viac menej užil. Dvojka je výborne premyslená. Kitanovy téma Yakúzy veľmi sedí. Dokázal to Hana-bi, Sonatine a aj Brother. Tu je vrážd a chuťoviek po menej. Viacej ako o akčný film, alebo krimi je to dekonštrukcia kriminálneho kódexu, kde nikto nie je pozitívny, všetci sú vykreslený negatívne a hlavná myšlienka, že túžba po moci vedie len k úpadku a smrti je jednou z vecí, ktorá tento film značne povyšuje na mieru pozerateľnosti. Film nie je nudný aj napriek svojej pomalosti. Po niekoľkých rokoch a ako príprava pred poslednou treťou časťou som sa k celej sérií Outrage vrátil. To čo mi na prvý pohľad prišlo nezaujímavé a priemerné sa z odstupom času zmenilo na premyslené a komplexné. Outrage je výrazný zárez do yakuza žánru, ktorý stavia viac na vzťahoch než na krvi. Perfektná hra s manipuláciou. Zvyšujem o jednu hviezdu. (23.11.2014)

Hasterenie yakuzakov v jednotke bolo podane tak prehnane, ze to pôsobilo ako satira a yakuzaci vyzerali komicky. Dvojka uz pôsobi serioznejsie. Na scenu sa vracaju vsetky postavy, ktore prezili predosly diel vratane niektorych, ktore sme povazovali za mrtve. Kitano tam proste nemôze chybat, ale jeho navrat je vysvetleny celkom uveritelne. Vtipne pôsobi, ze sa spoji zo svojim superom z jednotky, aby sa pomstil novemu vedeniu, ale nakoniec ho znova vyuziva ina postava pre svoj vlastny ciel, co sa jej stane osudnym. Neviem ci je to len vaznejsim pristupom alebo historiou, ktoru si postavy prezili behom prveho dielu, ale tentokrat mi uz nepripadali iba ako vtipne figurky u ktorych mi bolo jedno ktora z nich prezije. Tentokrat mi tych, ktore sa opravnene mstili (schvalne nepisem kladnych, pretoze tu nikto kladny nie je) zalezalo a zaporaci boli dostatocne slizki, aby som im prial smrt. Napriek tomu tato linia pomsty nestrhla tak, aby som bol uplne spokojny. Od zaciatku je jasne, ze je len vedlajsou vo vire intrig superiacich klanov a policie, ktora ma tentoraz aktivnejsiu ulohu. Sklamani najskôr budu ludia, ktori ocakavaju nonstop krvavu akciu aku dostali v jednotke. Tej je tu ovela menej, ale nejakych lahodkovych scen sa dockaju aj tu. Scena s vrtackou alebo bassebalovym strojom. Vo vysledku film na mna pôsobi slabsie ako prvy diel. Vlastne to vyzera jak prostredny diel v ktorom sa naplno nestihnu dotiahnut vsetky dejove linie, co nasledna trojka potvrdzuje. 6/10. (16.08.2014)

Suverénně nejslabší Kitanův film. Nebývale suchá televizní inscenace se slaboučkým scénářem, jehož myšlenka "jednou yakuza, navždy yakuza", by možná byla pro režisérovu kariéru emblematická, ale to by ji už nesměl zpracovat s prvním dílem. Samotná zápletka je neskutečně všední a ztuha by uspěla v podobě seriálové epizody. V nejsmutnějších chvílích Kitano zapírá svůj někdejší jedinečný styl a veškeré sáhodlouhé schůze režíruje jako užvaněnou směsici polodetailů v pohledu / protipohledu. Asi je mu z toho tak studno, že se většiny z nich neúčastní. Ve filmu pobude asi půl hodiny. (23.06.2013)

Hodně jsem se těšil na další kousek Takešiho, který navazuje na první výborný díl o pletkách uvnitř japonské Yakuzy. Otevřeně musím říci, že na to jaké mistrné kousky Takeši chrlí, nechalo mě toto pokračovaní ledově klidným. Scénář navazuje hned na události prvního dílu, ale sledujeme totožné mocenské boje, bez výrazných momentů a již nenabízí ten předchozí efekt, kdy dokázal strhnout. Od půlky film nabírá větší spád, bohužel to je pořád málo, pod očekávání a měl sem pocit, že prostě došly nápady. Pořád se jedná o dobrou žánrovku, ale u Takešiho jsem zvyklý na ten nejvyšší level a pětková hodnocení.......6/10 (12.04.2017)

V sequeloch sa zvyčajne zakaždým iba neustále preháňa (pravdaže až na zopár ojedinelých prípadov), pričom musím následne podotknúť, že ani prostredný diel → trilógie Pobúrenie s približným prekladom titulu, ako Pobúrenie nadovšetko, tentoraz, bohužiaľ, nie je toho vôbec žiadnou väčšou výnimkou, čo 「natešeného diváka」 z úvodného dielu, bohvieako extra nepoteší... • No, musím rovnako tiež skonštatovať, že sa už v jednotke dosť preháňalo, čo sa teda konkrétne týkalo toho, ako vlastne väčšinou pracuje tento originálny ("klišovitý") scenár s jednotlivými charaktermi yakuzského, vrátane i toho opačného prostredia, a to mimochodom od samotného autora Takešiho "Beata" Kitana, ktorý zároveň stelesnil aj jednu z ústredných postáv. • Predsa by som mal byť trochu viacej zrozumiteľnejším, a tak načrtnem, čo mám tým vlastne teraz konkrétneho na mysli. Podľa mňa týmto počinom, teda zatiaľ v dvoch príkladoch, nadmieru škodila nielen prílišná prekombinovanosť diania, naplnená mnohými spletitými intrigami, snáď ešte oveľa robustnejších rozmerov, ako v mimoriadne prehnitej, skorumpovanej, 『slovenskej politike』 , čo mi vskutku začína čoraz intenzívnejšie prekážať, súčasne kvôli čomu napokon nepôjdem ani do priaznivejšieho, konečného (o)hodnotenia recenzovanej snímky, aj keď som dokonca chvíľu premýšľal práve nad tým, že Kitanovi udelím štvorhviezdičkovú, výslednú známku na druhom stupni vysvedčenia (v škole by to predstavovala pekná dvojka, aby sme sa tým pádom rozumeli), nakoľko ma ďalší zo zvratov, zrovna ten úplne záverečný, značne potešil, keďže som mal tohto 「slizkého hajzlíka」, doposiaľ už naozaj plné zuby, no na základe predchádzajúceho vývoja udalostí, mi to moje svedomie, akosi vôbec nedovoľuje. • Ďalej by som nadviazal na vysoký výskyt postáv, z ktorých sa celkovo zorientovať, nie je vždy celkom jednoduchou vecou, čo zase na druhej strane aspoň častejšie kompenzovali naprosto dynamicky nakrútené a zostrihané pasáže s thrillerovou doménou, čo je v spoločnom zovretí, tak trošku 「rušivým elementom」 , ktorý sa mal trebárs radšej pretaviť do akýchsi, povedzme, seriálových sérií, čo by zrejme nakoniec dávalo trošku väčší význam, však? Veď, posúďte sami. • Čochvíľa sa vari blíži i to『záverečné zúčtovanie』, a pritom na konci dvojky, sa zaujímavým spôsobom vykryštalizovala istá situácia, ktorá sa dala možno dopredu očakávať, ale ako som už predtým niekde spomínal, v jeho prípade sa vždy stane to, čo proste človek/divák najmenej očakáva, a tak podobný prístup bude iste prebiehať i v poslednom dieli, kde sa to, pevne verím, medzi sebou vhodne vyváži, t.j. línia udalostí a (ne)vzťahov. (13.05.2023)