Štyridsaťštyri

Paľo Bielik je nejtalentovanějším slovenským režisérem hraného filmu v poválečném Československu. V jeho filmech se objevují silné nacionální motivy, dá se říct, že zrcadlí jeho národní hrdost. Právě toto jeho přesvědčení dodává jeho dílu punc poctivosti. Nezapře Plickovu školu, osobně se domnívám, že pokukoval hodně po ruské kinematografii, odkud převzal ducha hrdinství, silnou dramatizaci až patetičnost. Na celkovém vyznění to ale spíše přidává nežli ubírá. Příběh se rozebírá pomaleji, aby v druhé půli nabral na tempu. Pokud mě paměť neklame, jde o první slovenský film zasazený do první světové války. (29.11.2016)

Nedokázal som sa na film naladiť ani po pol hodine sledovania. Stále mi k tej prvej svetovej akosi nešla tá povojnová socialistická atmosféra, ktorú z filmu cítiť. Možno niekedy nabudúce a v inej nálade... (20.7.2014) –––– Bolo to náročné dopozerať tento film. Najskôr som dlho nevedel, o čom film má byť, a keď som pochopil, že to nie je také jednoduché, ako švejkovať vo vojne a pod maďarským útlakom, tak sa to naťahovalo a naťahovalo. (3.12.2016) –––– Na tretíkrát môžem potvrdiť, že sú to lepšie tri hviezdy, ale stále iba tri. Štvrtá filmu uniká kvôli zdĺhavej prvej polovici. (11.11.2018) –––– Bože dobrotivý, už sme v zajatí. Kto by si bol pomyslel, že to takto krásne skončí. –––– Hore hlavy! Ničoho sa neboja tak, ako vztýčených hláv. –––– Po tejto vojne nebude viac vojen. Ľudia zmúdrejú, nájdu ľudskú reč. Zastane človek pri človeku a povie prosto: Načo nám je vojna, načo sa máme zabíjať. (20.07.2014)

"Prvý, druhý, tretí vystúpiť..." - toto si z filmu pamätá asi každý, kto ho videl, aj mne sa táto "hláška" vryla do hlbín mozgu ešte v ranej mladosti. Ale v tomto filme  (natočenom podľa skutočnej udalosti) sa toho deje oveľa viac. V prvom dejstve je najprv za zrnko romantiky a hneď potom dostane hlavný hrdina povolávací  rozkaz. Následujú vydarené bojové scény z fronty a zo zákopov, potom drsná cesta späť domov a napokon tretie, hlavné dejstvo o samotnej historickej vzbure našej menšiny proti rakúskemu veleniu. Začalo to tým, že vojaci dostávali málo jedla, ale hlavne, Rakúšania s našimi vojakmi jednali ako so psami a pritom očakávali, že budú poslušne brániť monarchiu. Vo filme je síce dosť pátosu, ale málokedy sa stáva, že je pátos tak zdravý, ako tu. Veľmi vydarený, poctivý vojnový (protivojnový) film. Tu je naozaj dôvod, na čo byť hrdý. Takmer päť. 83,5%. (12.11.2023)

Film zalozeny na vybornem nametu a scenari, podporeny vybornou hudbou Milana Novaka. Zrucna je i rezie Pala Bielika, ktereho bezesporu povazuji za jednu z nejvyraznejsich postav slovenske kinematografie. Film ma ale nekolik hluchych pasazi u kterych jsem se malinko zacinal nudit. Slusne vykreslene jednotlive postavy. (10.08.2012)

Bielik bol vyborny reziser, o tom bez debaty /aj ked ako herca ho nemusim ..../ a vo filme 44 nam ponuka scenaristicky silny pribeh o tom, co sa stalo v Kragujevaci 1918. Na dobu svojho vzniku ma film obstojne akcne sceny, herecke vykony su taktiez na urovni /Bielik si vedel vyberat hercov ..../. Najlepsia bola mraziva scena : prvy druhy treti vystupit, prvy druhy treti vystupit, prvy druhy treti vystupit .... 86 % (19.01.2013)