Deň, ktorý neumrie

Na filme vidno, že išlo o solídnu produkciu (pancierový vlak), občas zaujme akčný spôsob naočenia. Aj obsadenie je pôsobivé (Brzobohatý). Lenže , zrejme aj preto, že som film videl takmer štyridsať rokov po jeho vzniku, mám pocit, že je "len" priehrštím tradičných SNP zápletiek. Bližší pohľad na nacistov je fajn, ale v porovnaní s klasikami ako DEMETEROVCI či TVÁR V ROSE mi tam chýbali zaujímavejšie charaktery.... (30.08.2013)

Je to vydarená vojnová dráma. Má výborný príbeh o slovenskom vojakovi, ktorý unikne z východného frontu, na ktorom musel bojovať na strane fašistov, no tu sa hneď dostáva do zajatia, ale našťastie je vlak, ktorý ho preváža oslobodený partizánmi a zapojí sa do Slovenského národného povstania. Stane sa členom posádky pancierového vlaku a vďaka hrdinstvu si získava rešpekt svojich spolubojovníkov, ale jeho ženie vpred hlavne to, aby dostal Nemca, ktorý ťažko zranil jeho ženu. Spracovanie sa mi páči, síce to celé pôsobí o niečo povrchnejšie, než pri viacerých podobných filmoch tej doby, ale v tomto prípade s tým nemám väčší problém, lebo dôraz je skôr kladený na akčnejšie prevedenie. Preto je prakticky celý film mimoriadne dynamický, tu sa stále niečo deje, jedna zaujímavá situácia strieda druhú, a dobre podaný je aj samotný hlavný hrdina, ktorý tu nie je ten typický bojovník, ktorý bojuje hlavne za svoju vlasť a konečné víťazstvo na fašizmom, ale najradšej by mal pokoj, no pred bojom aj tak neuteká a túži hlavne po tom svojom Nemcovi. Bavili ma aj všetky tie situácie so slovenským ľudom mimo bojiska, ale mrzí ma, že dej miestami preskočí dôležité situácie, ktoré by malo byť vidieť, napríklad ako sa nejaká postava dostane zo zajatia alebo naopak a aj bez tých niektorých dlhších nemeckých pasáží by som sa obišiel. Ale toto sú tie jediné zápory, inak ma to dosť bavilo. Čo sa týka akcie, zo všetkých filmov na tému SNP je tento asi najakčnejší. Jednotlivé akčné sekvencie sú dlhé a prichádzajú približne v pravidelných intervaloch, poteší slušné nasadenie bojovej techniky, všetky tie klasické partizánske akcie, ale aj boje s pancierovým vlakom sa skutočne vydarili, takže v akcii sa je rozhodne na čo pozerať. S hereckým obsadením som dosť spokojný, Štefan Kvietik v hlavnej úlohe, Radoslav Brzobohatý ako nemecký dôstojník a plno zaujímavých a dobre obsadených vedľajších postáv, ktoré sa kvôli množstvu ani neoplatí menovať. Réžia a technická stránka sa určite dali ešte doladiť, ale pre potreby filmu to plne stačí a poteší plno pekných záberov na slovenskú prírodu. Na tému SNP mám viacero obľúbených filmov, ale najviac mi sedia dva, Prerušená pieseň a práve Deň, ktorý neumrie. 78% (05.09.2013)

Na poli vojnovych filmov v ceskoslovenskej kynematografyji ide len o taky lahsi priemer, ktory stoji na dvoch hercoch : S. Kvietik /Boxer a Smrt/ a R. Brzobohaty /Vsichni DFobri Rodaci - osobne ho nemam rad/. Tematicky ide o SNP a boje s tym suvisiace. Reziser Martin Tapak sa teda do vojnovych filmov velmi nevyzna, na takeho Otakara Vavru a jeho trilogiu Dny Zrady - Sokolovo - Osvobozeni Prahy rozhodne nema. Ani reziser, a ani film. No ale zase, aby som len nekritizoval, parkrat sa vystrelilo a aj pancierovy vlak tu bol, takze vydalo na slusny priemer. Ovsem, nic viac. 60 % (10.12.2013)

Každý má toho svojho Nemca. Treba pochopiť, že toto nie je osobná vojna. Deň, ktorý neumrie, mohol byť osobnou psychologickou drámou, mohol byť klasickým revenge flákom. Keď Štefan Kvietik hovorí, že musí toho svojho Nemca zabiť, ide z neho strach ako z Charlesa Bronsona. Nakoniec je to ale spektakulárny vojnový akčný veľkofilm. Čo je myslím nakoniec aj dobre. Keď už je tých fráz veľa, tak vždy nastúpi ratata a treba uznať, že je sa teda na čo pozerať. Ono pri akčných filmoch až tak tá schematickosť nevadí, takže si viac zapamätáte tanky, samopaly a všadeprítomný rachot, ako napríklad dievča, ktoré je ochotné obetovať svoj život za to, že namiesto bandita povie partyzán. Len tá netitulkovaná nemčina vám už po tých mnohých našich vojnových filmoch začne pripadať ako zámerný žart režisérov na divákov, ktorí nemecky nevedia. (31.08.2014)

Tenhle snímek má krásný národní patos, ne přemrštěný, ne nacionální, ale takový, u nějž válečná generace mohla uronit nejednu slzu. Ženské oko zajisté potěší přehlídka krásných chlapů Československa, ničí ucho nepotěší přehršel němčiny a to ještě bez titulků. Ruštiny je mnohem méně, samozřejmě také bez překladu. Ale poslední slova snímku ho ani nepotřebují: "Не плачь папа, твой сын живет, герои не умирают.". (01.09.2013)