Dáždnik svätého Petra

Naivné herectvo aj naivný príbeh zodpovedajú roku vzniku filmu, menej už trochu neprirodzené a príliš saturované farby, ktoré do čiernobieleho filmu pridali reštaurátori. Pohľad na nádhernú modrú oblohu a sýtočervený dáždnik poteší oči a ucho zase ľúbozvučná slovenčina staršieho vydania. Dedičstvo rozháda slušnú rodinu tak, že nakoniec prídu na rad až sekery a z nábytku zostanú iba triesky. O dáždnik v dedičstve záujem nie je a ten sa stane zvláštnou zhodou okolností zdrojom zázrakov a uctievanou relikviou v malej dedinke. (27.01.2014)

Keď som tento film videl niekedy v 14tich rokoch, platonicky som sa zaľúbil do tej maďarskej herečky. Okrem toho som sa aj výborne bavil a myslel som si, že všetky slovenské dobové veselohry sú rovnako super. Nie sú. Koprodukcia bola svojho času na Slovensku raritou, začala fungovať až niekedy po roku 1965. Videl som znova a tiež mi srdce plesalo pri pohľade na "tú maďarskú herečku". Film je to naivný iba na prvý pohľad, na ten druhý sa v ňom skrýva niekoľko postrehov ohľadne dedinskej a malomeštiackej nátury a potešia aj niektoré "hlášky" typu vstávaj, veď už Ti svieti slnko na brucho atp.. Musím pochváliť slovenských reštaurátorov, pretože kópia, odvysielaná v televízii, sa blížila HD rozlíšeniu. (21.05.2013)

Miestami celkom pekná komédia, no podľa mňa je to skôr taký obyčajný ľudový film o poverčivosti a naháňaním sa za majetkami u bežného ľudu. Mnohé vlastnosti sú tu pekne parodované, no podľa mňa sa do tých dedinských rečí málo pustili, lebo ešte dnes vídam úplne banálne nezmyselné klebety a presadzovanie zlých vlastností u ľudí, u ktorých by som to popri iných ľuďoch nepovedal a to sa filmy kedysi spolupodieľali na vývoji národa, takže keby správne zaťali, mohli sme sa vyhnúť aj iným veciam. O ľudovej hlúposti teda dobré, no mierne. Inak už mi lezie na nervy to označovanie ľudí ako Gregorič, pôvod to má u južných Slovanov, takže by to malo byť Gregorić, poslovenčené to píšeme Gregorič, pomaďarčené Gregorics, raz mená prekladáme, raz nie, raz im pridávame koncovku ová, raz nie, proste viditeľný chaos. Ale späť k filmu. Bol nenáročný, nebol prehnane dlhý, proste v mnohom taký starosvetský film, ktorý si aj farárov zobral na mušku, ale tak neohúril a ani nesklamal, takže tri hviezdy mu právom odo mňa patria. (04.07.2013)

Prirodzeným vývojom zostarnutý koprodukčný film, ktorý mal v čase svojho premietania v kinách celkom slušný úspech a priniesol popularitu Mari Töröcsik. Za socializmu bolo pohodlnejšie a bezpečnejšie navážať sa do cirkevnej problematiky, ako sa púšťať do komunálnej satiry, či dokonca dotýkať sa (aj zľahka) vtedajších mocných. Už si z filmu takmer nič nepamätám a vôbec ma to netrápi. (27.11.2021)

Filmová konzerva starých časů. Zatímco u nás se v 50. letech točily toliko budovatelské filmy, Slováci a Maďaři si střihli dobově výpravnou antináboženskou satiru, v níž náboženství je prezentováno jen jako soubor pověr (v tomhle rysu to připomíná povídkový film O věcech nadpřirozených shodou okolností rovněž z roku 1958) a lásce k Bohu je nadřazena láska partnerská/manželská... Pro mne coby českého diváka jde o film skoro až exotický... (16.11.2022)