Szent Péter esernyője
St. Peter's Umbrella
Kamera:
György IllésHudba:
Šimon JurovskýHrají:
Sándor Pécsi, Mari Törőcsik, Karol Machata, János Rajz, Samuel Adamčík, Ján Bzdúch, István Egri, Márta Fónay, Oľga Adamčíková, Irén Psota, Jela Lukešová (více)VOD (2)
Obsahy(2)
Starosvětská veselohra o deštníku, který vykonal nejeden zázrak... Je rok 1873 a v Baňské Bystrici umírá starý pan Gregorič, po jehož nezměrném bohatství toužil každý z jeho příbuzenstva. O to víc byli všichni překvapeni, když během líčení poslední vůle vyšlo najevo, že svůj majetek před smrtí rozprodal, ale peníze po něm téměř žádné nezůstaly. Nejhůře z toho vyšel jeho syn Juraj, který zdědil pouze movitý majetek, který se poté celý vydražil včetně otcova deštníku, který si vzal jeden potulný stařec. Tomu se na jeho pouti přes horskou vísku Glogové během průtrže zželelo novorozeněte v kolébce, sestrou místního faráře, a roztáhl nad ní deštník a vzápětí pokračoval dál. Místní však čin začali připisovat svatému Petrovi, který maličkou ochránil, a začnou si s deštníkem spojovat nejrůznější zázraky, až se z něj stane svatá relikvie. Po letech je již z Juraje slibný advokát, který je ale stále mrzutý kvůli ztracenému dědictví. Jednoho dne se ale dá náhodou do řeči se starým známým svého otce a dozvídá se, že si měl jeho otec vždycky schovávat peníze do rukojeti svého deštníku… (Česká televize)
(více)Recenze (60)
Keď som tento film videl niekedy v 14tich rokoch, platonicky som sa zaľúbil do tej maďarskej herečky. Okrem toho som sa aj výborne bavil a myslel som si, že všetky slovenské dobové veselohry sú rovnako super. Nie sú. Koprodukcia bola svojho času na Slovensku raritou, začala fungovať až niekedy po roku 1965. Videl som znova a tiež mi srdce plesalo pri pohľade na "tú maďarskú herečku". Film je to naivný iba na prvý pohľad, na ten druhý sa v ňom skrýva niekoľko postrehov ohľadne dedinskej a malomeštiackej nátury a potešia aj niektoré "hlášky" typu vstávaj, veď už Ti svieti slnko na brucho atp.. Musím pochváliť slovenských reštaurátorov, pretože kópia, odvysielaná v televízii, sa blížila HD rozlíšeniu. ()
Miestami celkom pekná komédia, no podľa mňa je to skôr taký obyčajný ľudový film o poverčivosti a naháňaním sa za majetkami u bežného ľudu. Mnohé vlastnosti sú tu pekne parodované, no podľa mňa sa do tých dedinských rečí málo pustili, lebo ešte dnes vídam úplne banálne nezmyselné klebety a presadzovanie zlých vlastností u ľudí, u ktorých by som to popri iných ľuďoch nepovedal a to sa filmy kedysi spolupodieľali na vývoji národa, takže keby správne zaťali, mohli sme sa vyhnúť aj iným veciam. O ľudovej hlúposti teda dobré, no mierne. Inak už mi lezie na nervy to označovanie ľudí ako Gregorič, pôvod to má u južných Slovanov, takže by to malo byť Gregorić, poslovenčené to píšeme Gregorič, pomaďarčené Gregorics, raz mená prekladáme, raz nie, raz im pridávame koncovku ová, raz nie, proste viditeľný chaos. Ale späť k filmu. Bol nenáročný, nebol prehnane dlhý, proste v mnohom taký starosvetský film, ktorý si aj farárov zobral na mušku, ale tak neohúril a ani nesklamal, takže tri hviezdy mu právom odo mňa patria. ()
Učebnicový príklad demagogizácie más prednesený úhľadne pozitívnym, krásno-čistým, recitálom ako Baudelairove Kvety zla na Hviezdoslavovom Kubíne. Dnešná doba opíja masy rožkami v akcii (s pivom a banánmi), no voľakedy sa musela pochlapiť taktika zázrakmi či relikviami sakrálneho typu. Zo zaručených klincov a dreva, na ktorom spočinul mesiáš aj s našimi hriechmi, by sa dalo Vlkolíncov a Čičmian postaviť pre celú republiku, prvú československú... Nuž, ale človek mienil a pán Boh, žiaľ, zmenil a tak remake Dáždnika svätého Petra by dnes vyzeral mimoriadne lákavo minimálne pre študentov psychológie pri krčmychtivom hľadaní inšpirácie na diplomovku. Avšak tak výpravne a kostymérsky krištáľovo priezračne, herecky ľúbezne, scenáristicky ľúbozvučne, s humorom citlivo intelektuálnym, ktorý očarí davy a úžasne prostým námetom, čo dokonca okopírovala Riťhanna, by na dnešné pomery filmári plytvali drahocennými prostriedkami eurodolárov z B(P)ruseru... aj s ich jednoliatymi rožkami. ()
Překvapivá kvalita. Velmi příjemný slovensko-maďarský film ukazující lidskou (lidovou) povahu dobrotu, chamtivost, víru, závist, pověrčivost, lásku, sílu a jeden "zásah z nebes". Krásná slovenská příroda, život na vesnici i život středních vrstev, místy krásné vtípky. ■ "To je ten gregorovičov pankhart." ■ Po druhém vidění: Stále mám pocit něčeho výjimečného. Pohlednice ze staré doby, která však současně funguje jako film. Jemný humor. Celkově velmi milé. ()
Slovenský Hoax, alebo čo dokážu dedinské reči. Dáždnik svätého Petra je veľmi príjemnou komédiu 50 rokov. Oproti ostatným komédiám, ako je napríklad Katka, je ukrátená o ideológiu a tým sa stáva znesiteľnejšou a menej trápnou. Vtipy vychádzajú hlavne vďaka dedinským typom, ktoré hrajú samých seba - podobnú podobu má aj Trošková trilógia Slunce, seno... Všetko je to obalené v mierne rozprávkovom háve, kde sú všetci ľudia dobrý a všetky nedorozumenia sú hneď vyriešené, bez toho aby niekto utrpel ujmu na zdraví. Aj keď je to priamočiare, veľmi dobre sa na to pozerá. Dvojica režisérov Pavlovič a Frigyes dokázali skomponovať dômyselnú dramatickú výstavbu deja, kde sú nám informácie aj zápletka podávaná postupne, vďaka hlavným hrdinom, ktorý ju rozvíjajú. Dej nespomaľuje, mení prostredia a za každou vážnou scénou nasleduje niekoľko vtipných. Vďaka farbe máme možnosť sledovať Tatry a malebné slovenské dedinky a prírodu, čo nám na jednu stranu pripomína časy dávno minulé aj to ako sa vtedy žilo - s týmito témami neskôr pracovali aj iný Slovenský režiséri ako napríklad Martin Ťapák, ktorý si tu strihol malú úlohu sluhu. Veľmi príjemne som sa bavil. A čo je dôležité, Dáždnik svätého Petra je dôkazom vyspelosti Slovenskej kinematografie tých časov a dôkazom schopnosti spolupracovať s inými krajinami. 80% ()
Galerie (20)
Zajímavosti (14)
- Film bol vyhotovený v dvoch odlišných verziách. Jedna je slovenská, kde maďarskí herci rozprávajú po slovensky, alebo boli predabovaní do slovenčiny s tým, že aspoň otvárali ústa do slovenského jazyka a aj nápisy boli po slovensky. Druhá je maďarská, kde slovenskí herci rozprávajú po maďarsky, alebo otvárajú ústa do maďarčiny, potom boli predabovaní a aj nápisy sú takisto v maďarčine. Rozdiely medzi týmito verziami sú aj v strihu a uhloch kamier. (BlueNeon81)
- Režisér Vladislav Pavlovič vošiel do jednej triedy v Banskej Štiavnici a povedal učiteľke: „Prosím vás, tuto táto slečna keby mohla prísť zajtra." Dostala malú úlohu, utekala s podrezanými sliepkami v ruke a kričala „Už idem, už idem." Jednalo sa o vtedy 16-ročnú Emíliu Vášáryovú. (Raccoon.city)
- Natáčalo sa v okolí Banskej Štiavnice, v Bratislave a Žibritove. (Raccoon.city)
Reklama