Nenávist

Jedno francouzské předměstí, rasová problematika, nepokoje, pouliční bitky a protesty, černobílá ruční kamera. La Haine má možná ambice nabídnout komplexní pohled na věc jako třeba In The Name of the Father v UK, ale v průběhu divák zjistí, že vlastně jen klouže po povrchu a zůstává tak pouze šokující, bez širšího rozměru, podobně jako třeba Romper Stomper. Ne že by dané téma a jeho zpracování nemělo žádnou cenu, nebo výpovědní hodnotu, ale jedno celodenní šaškování smradů po betonové džungli s pár syrovými momenty ještě legendu tesanou do kamene nedělá. (13.06.2023)

Skoro bych řekl, že ani nejde moc o film jako o sociologickou sondu do života mladíků žijících v chudinské čtvrti na periférii Paříže. Společně strávený čas s Vincentem a jeho parťáky ve mě však zanechal spíše hořkost z permanentní nenávisti ke všemu a ke každému v okolí, hledající jakoukoli záminku, aby si svou agresi mohli vybít, nejlépe pokud to lze svést na něco ušlechtilého. Co mě naopak oslovilo je Kassovitzova přímá konfrontace nenávisti produkující jen další nenávist a myšlenka, že teď je to pořád ještě dobrý, ale jednou za čas je všem vystaven účet. (05.07.2015)

La Haine je svojim spôsobom proroctvo Francúzka ktoré sa bohužiaľ splnilo. Spolužitie rôznych etnických skupín a národov je už dneska vo Francúzku a hlavne v Paríži, kde je situovaný aj dej tejto snímky, je samozrejmosťou. S neprispôsobivými, teda s občanmi ktorí sa nechcú zaradiť do systému iba z neho profitovať, alebo iba s veľmi chudobnými prichádzajú problémy, nepokoje a v neposlednom rade konflikt záujmov. Ľudia vychádzajú do ulíc, demonštrujú a násilie na seba nenechá dlho čakať. Úvodné minúty snímky patria autentickým záberom z takýchto nepokojov, zo začiatku som si myslel, že pôjde o nejaký dokument či čo, no keď sa na scéne objavil skvelý Vincent Cassel a čierno-biela kamera začala predvádzať krásne zábery, bolo mi hneď jasné, že toto je presne moja šálka kávy. Dej nás vtiahne nemilosrdne do súkromia troch kamarátov, ktorý žijú na hrane zákona, jeden beloch, jeden arab a jeden černoch. Svoj bezcieľny život nežijú skôr prežívajú zo dňa na deň. Snímka to zachytáva doslova ako z minúty na minútu. Blúdia uličkami mesta, nadávajú na systém a snažia sa nejako prežiť. Nemám nič čo by som tejto snímke mohol vytknúť. Malo to úžasný minimalistický príbeh ktorý bol plný emócií, kedy sa poukazovalo na to, že to čo sa môže zdať na prvý pohľad dobré môže byť niekedy horšie ako to čo sa javí od začiatku ako zlé. Polícia či zákon. Viac takýchto umeleckých filmov plných anarchie. (18.03.2017)

Hymna hejterstva, ktorá bude mať vždy čo povedať, pretože jej téma je stále aktuálna a nadčasová a jej stvárnenie padá presne ako dobre mierená rana do ksichtu. Nenávidím ťa, lebo v mojom obmedzenom betónovom vesmíre predstavuješ všetko, čoho sa mi nedostalo... a zrejme som sa o to ani nesnažil. Je to sčasti oprávnený pocit, že za môj stav je niekto zodpovedný.. - niekto druhý.. - a je jednoduchšie kričať, ako diskutovať, je ľahšie urážať, ako skúsiť sa dohodnúť. Ako pre koho... - ale tu je jednoduchšie mstiť sa prvému, kto sa naskytne, než hľadať príčiny a možnosti úniku, zložitejšie ako prchavý účinok drog. Svet je džungľa, v ktorej síce slabý neprežije, ale silný musí neustále zápasiť. A že nie je dôležité, ako padáš, ale ako dopadneš? Ten pád trvá omnoho dlhšie... (08.06.2018)

„Nenávisť”plodí ďalšiu nenávisť, a tak sú už minimálne hneď tri ? Vznikla na základe toho, že inšpektor miestneho komisárstva sa trochu neovládol pri svojej bežnej rutine, keď kontroloval mladého chalana Abdela Ichahu, "nechtiac" ho následne vážne postrelil, teraz v kritickom stave leží v špitáli Saint-Georges, a tak na predmestí des Muquets dochádza medzitým k demonštráciam, ktoré v noci poriadne nabrali na sile, kedy ťažkoodenci doslova vzdorovali proti nasrdeným demonštrantom, medzi ktorými bol aj Vinz, čo našiel .44 Magnum revolver, a teraz už iba čaká na to, ako sa vlastne vykryštalizuje Abdelov zdravotný stav ? Ak by náhodou podľahol svojim zraneniam, tak by došlo ku pomste zo strany Vinza. Čiže, zatiaľ, počas dlhého dňa, si kráti svoje chvíle spolu s kamarátmi - Hubertom a Saïdom, a to v rôznych pohybových aktivitách, počas ktorých robia okolo seba samý hurhaj, skrátka, správajú sa, ako nejakí pubertiaci, ktorí už fakt nevedia, čo so sebou... / Ani odkaz na Taxikára, kedy predstaviteľ Vinza, Vincent Cassel, napodobňuje pred zrkadlom legendárneho Travisa Bicklea, nezmiernil môj rozpačitý dojem z Kassovitzovho čiernobieleho filmu ! Na jednej strane majú postavy skutočné krstné mená, čím sa automaticky stávajú - autentickejšími, no zase som sa s nimi väčšinou strašne nudil, chýbalo mi väčšie napätie, že ak by »martýr« nedajbože skonal oveľa skôr, tak by sa bolo na čo pozerať, takto sa iba vkuse niekde tackali, ako pripití, nakoľko bol Vinz extrémne výbušnej povahy, čiže tým pádom som si istý, že by vyburcoval aj tých dvoch kamošov ! Síce, a k tomu i príde, ale už je v podstate neskoro na nejaké radikálne činy. Nejedná sa o nadpriemerný, ba ani priemerný film, ešte čosi pod tým ! (29.04.2020)