Cesta domů

Pre zasnených romantikov to musí byť krásny príbeh tej najväčšej lásky, aká môže byť. Pre cynikov to ale bude príbeh o švihnutej ženskej, ktorá dovtedy prenasleduje svojho vyvoleného, až ho chudáka dostane. Takže dosť záleží na vašej momentálnej nálade, ako tento príbeh budete vnímať... :-) Mňa to momentálne moc neoslovilo, radšej dávam prednosť tradičnej romantike, kde sa dvojica stretne viac ako dvakrát, kým sa vrhnú do manželstva a kde môžeme sledovať ich postupne sa vyvíjajúci vzťah. Dosť nepochopiteľné mi prišlo aj to prenášanie zomrelého. Nepochopil som, prečo ho museli niesť a nemohli ho viezť, veď manželka kľudne mohla kráčať pred vozidlom alebo povozom a tú cestu by absolvovali takisto. No to by nemohlo vyvolať takú dojemnú situáciu, akú nám pán režisér podstrčil podmaľovanú vhodnou hudbou. Na mňa to bolo príliš nasilu a emócia sa nedostavila. Oceňujem však výborné vykreslenie zaostalej dedinky, atmosféru to malo naozaj výbornú, no to bolo asi tak všetko. 70% (10.01.2019)

Snažit se vzdorovat působivosti filmů Yimou Zhanga je jako stát proti přílivu, nebo příbojové vlně. Dřiv nebo později Vás strhne. Je úplně jedno, že někdo filmu vyčítá věci jako sladkobolnost, hraní na city, propaganda apod. V případě tohoto filmu, to vše dokonale funguje a tak hluboce dojat jsem nebyl už dlouho. K tomu si připočtěte Zhang Ziyi, působivý vizuál režiséra, atmosféru venkova s jeho obyčeji, historií. Je to velmi povedený film. Kde na minimální ploše jsou rozehrány velké emoce, u kterých snad nikdo nezůstane chladný. (10.08.2009)

"Pocta Abbásovi Kiarostámimu". Aspoň tak sa vyjadril režisér o minimalistickom príbehu maximálnej lásky medzi dievčaťom a učiteľom. Zrkadlí sa v ňom sila oddaného čakania, splnenie sľubov vyslovených dychtivým, doširoka roztvoreným očiam aj za cenu neskoršieho odriekania, úcta k tajným želaniam predkov a základné pravidlá správania sa, vyjadrené v pár učiteľom pripravených, nahlas odriekaných a žiakmi opakovaných vetách: "Jar, leto, jeseň, zima. Východ, západ, juh a sever. Zapisovať si zaujímavé udalosti do denníka." Jemným štetcom zachytené obrazy okolia malej čínskej horskej dedinky v striedaní ročných období, symbolizujúcich pretrvávanie sily lásky v premenách farieb prírody. (28.12.2005)

... a aj to asi len za naozaj vizuálne veľmi pôsobivé stvárnenie, krásu mladej Ziyi Zhang a niektoré zvyky a tradície, s ktorými som sa oboznámil - inak ma to neoslovilo tak ako neskorší HERO a dokonca aj pri Lietajúcich dýkach som sa nudil o trochu menej, asi som v ten večer v tom kine nemal tú správnu romanticko sentimentálnu náladu, ale miestami mi toho prišlo už priveľa! (29.03.2007)

Čínska kinematografia mi vždy pripadala buď nepochopiteľná, alebo príliš gýčová a snažiaca sa prispôsobiť hollywoodskemu vkusu. Režisér Zhang patril pre mňa až dodnes do tej druhej skupiny. Bol to pre mňa výrobca filmov s nádherným vizuálom, ale s násilným pseudočínskym a pseudomorálnym obsahom. Tento film je čosi úplne iné. Je naozaj nádherný, vnútorne silný a tak kryštálovo jednoduchý, že je univerzálne, všeľudsky zrozumiteľný, hoci je nastavený presne podľa vkusu západného diváka. Niekto by mohol povedať, že je to srdcervúci gýč a mal by kus pravdy, ale mne to v tomto filme nevadilo. (25.04.2009)