Suspiria

Netradičné a zaujímavé. Argentova hra s farbami je určite pozoruhodná, pretože sa s niečim podobným minimálne v hororovom žánre vôbec nestretávam, no i tak musím najviac vyzdvihnúť hudobnú stránku, ktorá Suspirii dodala famóznu atmosféru a tým dokázala zatieniť aj pomerne nevýrazný, jednoduchý príbeh a dosť komické, úmrtné scény, nad ktorými sa dosť podpísal zub času. (14.01.2017)

Barvy, hudba!, atmosféra, střih na jedničku, všechno ostatní, jako třeba herci a děj spíš WTF, ale kupodivu mi nečinilo problém přistoupit na pravidla hry. Škoda jakoby odfláknutého konce. A bylo mi tedy trochu líto, že Argento neměl dost soudnosti opatřit sobě použitelného scénáristu, neb tohle mohlo být klidně skoro tak kulervoucí jak píseň o Kullervovi [3,5* - jelikož mě giallo většinou příšerně nudí a zde se tak kupodivu nestalo, zaokrouhluji nahoru] (26.04.2017)

Tak konečne sa aj ku mne dostala hororová klasika Daria Argenta. Suspiria, podobne ako desiatky ďalších hororových snímkov, by mi pred pätnástimi rokmi nahnala určite silnejšie strachy, ako je tomu dnes. Niečo podobné zažívam pri Raimiho trilógii Evil dead. Tým ale nechcem uraziť Argentovu robotu, pretože vizuálne a hlavne atmosfericky funguje Suspiria na výbornú. Hlavný nedostatok však vidím v nie príliš dotiahnutom scenári. Cítiť síce takmer nepretržité znepokojenie a desivosť, ale to najlepšie prichádza až veľmi neskoro, t.j. v poslednej štvrťhodinke. Škoda toho. (25.01.2008)

Pastelkovo sýte farby rozliate do znepokojivého sna, plného príznakov tajomnej hrôzy, s hudbou zvýrazňujúcou pocity úzkosti a paniky. Prehliadka vycibrenej kolorovanej bizarnosti stojí za zážitok z pozerania samotného aj v menej strašidelných scénach. Zvláštnym posunom oproti realite sa vyznačujú aj farby predmetov (sivobiele tapety, oranžová krv....). Kostra príbehu je archetypálne jednoduchá: vnímavosťou obdarená slečna sa oboznamuje s temnou stránkou života vstupom do domu poznačeného zlom. Ďaleko od domova sa stáva žiačkou tanečnej školy plnej podivuhodných, nepriateľsky pôsobiacich figúr (učiteľky s tvárami stiahnutými prísnosťou, zlovestná bárišňa so synom, rumunský pomocník s výrazom dementného zločinca). Škola ju má naučením správnych krokov pripraviť na cestu do dospelého života, namiesto toho sa však prepadá stále hlbšie do akejsi halucinačno-ospanlivej temnoty. Veru, ako hovorí psychiater vo filme: čarodejníc ktorým ide len o vlastný prospech a v jeho mene sú schopné páchať akékoľvek ničomnosti je v reálnom živote pomerne veľa. Pozn.: Zaujímavá je rezignácia na sexualitu utešene rozvinutých dievčat (drobné náznaky vzťahov pripomínajú skôr hovory o láske na základnej), čo je možno v dôsledku pôvodného režisérovho zámeru obsadiť tanečnú školu maximálne dvanásťročnými dievčatami. (15.12.2006)

Přiznám se, že nejenom podle zdejšího hodnocení jsem od tohohle snímku čekal něco víc než jen vymazlenej vizuál. Hudba je sice taky vybraná skvěle, ale občas mi přišlo jako by byla špatně načasovaná nebo končí dřív než by měla. Najde se tu i pár nelogických momentů a třeba scéna s netopýrem mi přišla vyloženě směšná. Odbitej konec taky zrovna nepřidá plusový body. Za luxusní vizuál a pár atmosferických chvilek dávám 3 hvězdy. Z téhle série u mě výhrálo " Inferno ". (14.02.2018)