Muka neviňátek

Režijně asi nejzdařilejší Fulci, ale dialogy jsou neuvěřitelně stupidní. Vadilo mi to, protože tenhle film se bere hrozně vážně. Co se týče brutality, tak se Fulci drží celkem zpátky oproti jeho jiným filmům. Dorazila mě ale scéna na hřbitově asi v půlce filmu, kdy najednou spustila rocková hudba (vůbec se tam nehodila) a čtyři chlápci začli brutálně lynčovat ženskou. Její následný krvavý "výstup" na dálnici se mi vryl hluboko do paměti a ukázal, že Fulci přece jenom má talent, i když je to zvrácenej magor. Stojí to za vidění, jelikož tam hraje fakt dobrá buchta, občas je nahá a když ne, tak aspoň nosí minisukně atd. (02.11.2007)

Na rozdiel od Bavu, Argenta alebo napríklad Lada, ktorých giallo filmy sa odohrávajú v mestskom prostredí, Lucio Fulci umiestnil dianie v Non si sevizia un paperino do vidieckej oblasti na juhu Talianska. V tomto prostredí sa dodnes žije archaickým spôsobom a stále významné miesto majú povery a ľudová mágia. Práve na týchto pilieroch režisér vystaval atmosféru zaostalého vidieckeho sídla zahľadeného do seba, ktoré spája s civilizovaným svetom iba diaľnica. Časté zábery kamery na diaľničný viadukt nad mestečkom divákovi pripomínajú protiklad: moderný svet - zapadákov. Non si sevizi un paperino má typické znaky pre giallo (do poslednej chvíle záhadný sériový vrah, bezradná polícia, viacero podozrivých...), je však o to drsnejší, že v ňom zomierajú deti. Fulci prekračuje klasický rámec žánru a ponúka aj sociálnu drámu. Predstavuje vnútorne rozporuplný malomeštiacky kolektív rozdelený závisťou a súťaživosťou, ale stmelený poverami a predsudkami. Z tohto kolektívu sú oddelené postavy, ktoré doň nezapadajú a sú automaticky podozrivé. Ide o cigánku označovanú ako čarodejnica, ktorú hrá Florinda Bolkan, po celý čas špinavá so zababranou tvárou, ale napriek tomu krásna. A potom je tu George Wilson v úlohe čudného pustovníka, ktorý žije v horách za mestom. Práve tieto postavy vdychujú Fulciho filmu mysteriózny charakter. Vo filme samozrejme nechýba nahota, ktorá má priam kacírsku povahu, krásna Barbara Bouchet sa predvádza v úplnej kráse svojho odnaženého tela asi 13- ročnému chlapcovi. Scenár nemá prakticky žiadne prázdne miesta, samotný príbeh je prekvapivo logický a inteligentný, a to je (vzhľadom na tvorbu režiséra a taliansky kontext) vcelku príjemné zistenie. (02.08.2010)

Už pri začiatku to vyznelo veľmi atmosféricky a držal si to po dobu celého filmu.Keď zmizol ten chlapec a čo sa dialo potom,keď ho hľadali policajti a hovorili jeho rodičia to malo emocionálnu silu.A hlavne tu sa ukazuje sila príbehu,lebo keď zomrie dieta a ešte za takých okolností,tak rodičia sú ešte viac zdrvený a tým pádom po citovej stránke to má hĺbku.Toto je neskutočne depresívna snímka a keby som rozmýšlal nad samovraždou po tomto filme to aj uskutočním.Lynčovanie vraha a aj keď je nevinný a keby tam neboli policajti už je asi po ňom ale keď lynčovali a masakrovali tu ženskú,tak to konečne malo aj trocha gore.Tajomnosť vraha má vždy poteší,aj keď tu som to tušil už asi v polke filmu kto je ten vrah.Bolo zaujímavé sledovať ako režisér podhadzuje viacerých podozrivých a nevjete kto je ten pravý.Ta finálna bitka bola posobivá. (26.04.2014)

Giallo detektivka o brutálním vrahovi dětí na sicilském venkově v režii kultovního Lucia Fulciho má sice fajn zápletku, ale vraha není moc těžké odhalit předem, film většinu stopáže v podstatě nemá hlavní postavu/y a finále, které se okázale snaží o napětí, akci, hloupou a zbytečnou brutalitu i emoce, je vinou své mírné přepjatosti a hlavně slabé/zastaralé řemeslné stránky (špatné triky, střih i režie), je spíš nechtěně úsměvné (skoro až sebeparodické), než-li strhující a emocionálně působivé... Naopak scény jako např. svádění mladého chlapce nebo veřejný lynč jsou poutavé a zajímavé i dnes. Pro fandy gialla a Fulciho samozřejmě povinnost. 60 % (08.01.2019)

Ranné giallo kontroverzného talianskeho režiséra Lucia Fulciho je možno považovať za jeden z jeho formálne najprepracovanejších filmov. Je dôkazom toho, že existovali časy, keď sa Fulci sústredil aj na scenár a že dobré talianske giallo sa kľudne zaobíde aj bez nadsadených gore efektov. Záverečné rozuzlenie je pomerne nečakané a tak to u tohto subžánru má byť. (27.05.2010)