Varúj...!

Tak tomuhle říkám kurva survival! Kam se hrabe Leopardo Di Kardio na Ondreje Muranicu!!! To je borec co se pánů nezalekne, medvěda přemůže i ze zasypanýho dolu se vyhrabe. Aby toho nebylo málo ztratí paměť a doma ho zatím prohlásí za mrtvého. Pro mě obrovský překvapení. Neuvěřitelně silný lidský drama nabitý neskutečně sugestivní atmosférou. Silný nacionalizmus je v tom cítit, ale to je v pořádku. Nepoznám tak dobře Slovenskou historii, ale z pár filmů už jsem dobře pochopil proč mají Slováci právo nemít rádi Maďary asi jako my Češi Němce. Bielik podává strhující výkon a paradoxně z toho co jsem zatím viděl, tak mě přesvědčil víc jako herec než režisér i když má určitě zásadní podíl na nastartování Slovenské kinematografie. Tak jako tak velký pokrok oproti úsměvnému Jánošíkovi. Tohle je film jehož poselství se neztratí ani v dnešní době. Robota pod zhýralým panstvem nebyla žádný med, ale ani v Americe nebylo blaze a proto Varúj! 80% (24.02.2016)

Ja naozaj netuším, či mal Jurovský posunutú hranicu sluchu, alebo si počas natáčania myslel, že diriguje operu, ale nenormálne mi skazil inak príjemný zážitok. Skutočne si to neviem inak vysvetliť, i na epickú stavbu je to nesmierne prepálené, viac než dobové afekty a hrdinské preslovy. Varúj! ako samostatný celok miesi poetiku s lyrizmom, istú naturálnu liaheň stredoslovenských zvykov, ktorým cestu krížili neblahé spoločenské časy. Kľudne by som si vedel predstaviť film aj v nemej verzii, tých zopár dialógov som mal problém (navzdory odviazanému spomenutému hudobnému doprovodu) poriadne počuť, ale povedzme, že som si vychutnával film z tej priamej spolupatričnosti a precitnutím starých vekov. Ďalší plus jednoznačne za také to prvotné a nepoškvrnené, to sa taktiež cení. (06.11.2016)

Takto by vyzeralo Varúj, aj keby sa ho rozhodol natočiť samotný David Lean. Komunistickou ideológiou ešte nezaťažená adaptácia literárneho diela, ktorá aj dnes má potenciál osloviť, zabaviť a možno aj ohúriť mladého diváka. Absolútne profesionálne zvládnuté remeslo dvoch výborných režisérov, kde výborné sekvencie strieda občasná naivita niektorých scén, ale to je iba taká drobnosť, ktorú treba pripísať roku vzniku (matka bráni výučbe svojho syna maďarskému jazyku, dôležitejšia je ideológia, alebo záverečné stretnutie, kde postava prichádza na pľac a tam stretáva hľadanú osobu pre vyznenie situácie úplne samú). Film mi v určitých okamihoch pripomenul geniálny Vidorov The Crowd, čo je bezpochyby iba náhoda. Ak má schopný režisér výbornú predlohu, tak výsledné dielo by malo vyzerať podobne, ako Varúj!. No a v akom inom slovenskom filme sa pozrieme do Ameriky...90%. (18.11.2013)

V začiatkoch to slovenská kinematografie vôbec nemala ľahké. A o skutočne prvom slovenskom filme sa rozpráva až v roku 1946. Je ním práve film Váruj. Keďže Slovensko nemalo žiadnych režisérov, alebo scenáristov, museli im pomôcť susedia z Čiech. Lenže situácia medzi Čechmi a Slovákmi si prešla tiež nepriateľskou fázou a film Váruj predstavoval akési spojenie českého majstra režiséra Friča a slovenského junáka, neskôr autorského tvorcu Paľa Bielika. Na filme Váruj cítiť zub času. Hlavne v dialógoch, ktoré dnes pôsobia úsmevne. Emocionálna rovina škrípe tiež. Paľovi Bielikovi to celkom vychádza, pretože mal predsa len už nejaké skúsenosti pri filme, v divadle a aj s Fričom. U ostatných je to otázne. Ale aj keď sa po hereckej stránke až na pár svetlých momentov film nemá veľmi čím chváliť, jeho vizuálna podoba - hory a údolia stredného slovenska - na ktoré zobrazenie dohliadal Plicka - povestný svojou filmovou alegóriou Zem spieva- je na veľmi vysokej úrovni. Z toho čerpajú aj dve najsilnejšie scény filmu - útok medveďa a návrat Ondreja do rodnej dedinky. Filmu sa nedá uprieť novátorstvo ani historický status. A aj keď nie je veľa vecí - okrem skĺznutia Paľa Bielika s kopca - ktoré by dnešného diváka dokázali zaujať, Varuj stále zostáva ako prvý Slovenský film, ktorý nielenže spravil prienik do života slovenského ľudu, ale inšpiroval desiatky diel, ktoré mali prísť po ňom. (06.11.2011)

Tento film treba brať s ohľadom na dobu, v ktorej sa natáčal. Scéna s medveďom pobaví, tiež kĺzanie sa po kopcoch, alebo scéna s pálenkou, ktorá je všeliekom v tomto filme, herecké výkony tiež nie sú na ocenenie, ale skôr na pobavenie, no film má iné zaujímavé momenty. Hudba sa mi celkom páčila, tiež samotná téma odchodov Slovákov za prácou do zahraničia ma zaujala, veď sám môjho deda dedo odišiel na Aljašku a vrátil sa až po mnohých rokoch. Film ako taký je vlastenecký, no nepáči sa mi, že v týchto starých filmoch je odpor skoro vždy spojený s násilím. Ako taká staršia dráma má čo ponúknuť najmä z historického a kultúrneho hľadiska, má vysokú výpovednú hodnotu. Je z obdobia, ktoré bolo ešte príznačné akýmsi miernym slobodným konaním nezaťaženým propagandou a cenzúrou a preto môže najmä zobrazením Ameriky pôsobiť prekvapivo, že to s tými boháčmi, či pánmi na území Slovenska nebolo len s cieľom poškodiť. Film je pútavý, na svoju dobu kvalitný. (08.05.2013)