The Grasp of the State
VOD (1)
Obsahy(1)
Režisérka Zuzana Piussi začala nakrúcať svoj film zo zúfalstva. Od volieb 2010 do volieb 2012 pozerala okolo seba s otvorenými očami a zaznamenávala. Predvolebné kampane, politikov, ich voličov, demonštrácie proti Gorile, organizátorov týchto protestov…Výsledkom je fascinujúci pohľad na stav spoločnosti po 20 rokoch slobodnej samostatnosti. Slovensko, aké si nechceme pripustiť. Tento autentický dokument je potrebné vidieť. Pre vlastné zdravie a na vlastné riziko. V prípade nevoľnosti vyhľadajme svojho ošetrujúceho lekára. Pre istotu. Zaslúžime si to. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (66)
Po formální stránce naprosto, opakuji, naprosto otřesné, jedna hvězda (a to ještě poněkud upocená) za krásnou ukázku, kterak se rozhořčení lidu a následný živelný protest dokáže dokonale rozpliznout ve veliké NIC. Nicméně, koukat na to až bolelo - například jsem nepochopila, proč záznamy odposlechů čte zrovna člověk s prokazatelnou vadou řeči, animované sekvence se do filmu hodily asi jako hyena na Antarktidu, autoři chvílemi nedokázali ani pořádně držet kameru. Udivilo mne, že režisérka má za sebou již slušnou řádku dokumentů, takový amatérismus bych čekala od někoho začínajícího. ()
Práve vďaka takýmto tendenčným vodítkam politologického kvocientu, ktorý i Piussu odvádza na akési ideologické rozhranie pravica-ľavica, že zlo a tragédia spoločnosti sa nachádza na mítingoch HZDS,SNS a Smeru a nie tak na tých od Ivety Radičovej či Igora Matoviča živý túto chorú hru pre sklamaných voličov. Samozrejme, okrem toho dokument oprašuje akýsi historicko-dokumentárny generalizujúci progres vôle a bezmocnosti, ktorý sa dotýka hoci i organizátorov protestov, ktorý viedli protesty súvisiace s kauzou Gorilou. Ale neustále dávané na zreteľ protificovskú kartu ako oslobodzujúci čin v našom Gorilistane je odpudivé, kauza odpočúvania na Vazovovej je o privatizáciách z druhej Dzurindovej vlády a som si istý, že keby dáky odvážny pracovník SIS-ky odpočúval byt J&T tak vyjdú na povrch rovnaké zástupné materiály, ktoré by nášho hlavného demagóga odmaskovali viacej, ako samotné pitie koly. Od Fica do Fica mohol byť ukážkovým nástrojom zrkadla spoločnosti, ale na to by sa musel viacej odosobniť a netĺcť rozumy. Ak na to pristúpil (práve spomínané buldočie hádky a nezaujatosť pri obskúrnych protestoch), vtedy bol i kinematograficky zaujímavý. Ak mal v žargóne pre diváka, ktorý dokument sledoval čo i len nenápadnú sériu jednostrannosti, ktorú som miestami cítil v každých dvadsiatich sekundách, skĺzol k absolútnej amatérčine. ()
Tento projekt zlyhal hlavne v producentsko-tvorivej fáze. Už názov filmu všetko pokazil. Ten film je vlastne iba o Gorile ale túžba autorov napochytro šokovať a kritizovať totalitný Smer-SD, ich priviedla k rade nesprávnych rozhodnutí. Názov nemal evokovať nič o Ficovi. Mal sa zamerať na tému Gorily, čo je vo väčšinovej spoločnosti stále horúca téma a hlavne sa vníma v spojitosti s kritikou pravicových strán. Takže by na film nakoniec možno prišli aj nejaký smeráci. Hlavný problém je teda v názve, marketingovej a distribučnej stratégii. Keby to išlo do multiplexov ako film o Gorile, tak by to nikto ani nezakázal (práve naopak by sa mohol Fico radovať, že celospoločenská túžba kopnúť si do chudákov z kauzy stále neutícha), film by mal prinajmenšom rovnakú návštevnosti ako pri aktuálnom názve. S touto zmenou by sa aj množstvo protiargumentov stalo zbytočných, nikto by viac nemohol namietať, že film nie je o Ficovi a vôbec by nevadilo, že na pozadí Gorily by presvitli aj nové skutočnosti o Ficovi v rámci Gorily ilustrované prilepenými pasážami. Tomu sa vraví podvratnosť. Divák by si sám poskladal súvislosti dokopy a účinok filmu by bol mnohonásobne vyšší. Teraz pôsobí trochu ako agitka, kde sa na dobrý materiál naliepajú strihom a inými výrazovými prostriedkami ideologizujúce tézy. (Tento rozpor sa dá demonštrovať aj na úrovni žánru. Piussi totižto neelegantne a neúčinne kríži publicistiku a umelecký autorský film observačného módu). Sila je v exploatačných pasážach vyvolávajúcich smiech cez grcanie, za to klobúk dole. Nechápem výtky ohľadom kvality a trčiacich mikrofónov. Nejedná sa o žiadny iluzívny mediálny produkt, takže trčiace mikrofóny a iná technika a Piussin (autentický) hlas môžu na dôveryhodnosti len pridať (To ste nikdy nevideli nič od Vacheka? Dokument nie je prírodopisný film o párení kačiek v nedeľu poobede na STV.)................. Ďalšou veľkou chybou bolo neponúknuť film iným distribútorom, keď mal po kauze s cenzúrou reklamu ako máloktorý blockbuster. Tu však treba byť zdržanlivý. Ponuky a podmienky niektorých distribučných spoločností a ich jednanie je niekedy pekné svinstvo. Ťažko vidieť hlbšie do biznisu. Za pokus to však stálo. Na internete videli film opäť len ľudia, ktorí dané súvislosti už poznajú, alebo frustrovaní organizátori protestov Gorila a tiež voliči Smeru-SD (tí čo majú doma internet a pozerajú aj niečo iné ako TV SMER) ale tí by mohli zbadať aj Večného žida, aj tak budú furt spomínať na komunistické mlieko za dve koruny. A že by sa film dostal najbližšie štyri roky do telky, tak to nehrozí ani zďaleka. ()
Tento film nie je nestranný, chýbajú mu názory druhej strany. Taktiež treba povedať, že to nie je veľké umenie, lebo ukazuje uhlom a umiestnením kamery, akoby na kampane pravicových strán nikto nechodil a hneď na to ukazuje ako vyhrali voľby. Zároveň robí z organizátorov protestov Gorila neschopákov a hlupákov, z politológov a bársakých mediálne známych ľudí pomaly géniov. Nevravím, že v tomto dokumente nemajú pravdu, lebo majú, ale nie je to dobre natočené. Viete tento film ukázal, že rok 1968 sa opakoval a šanca, keď sme mali možnosť niečo vytvoriť, keď bolo všetko spontánne a nikto to nevedel kontrolovať sa opäť nevyužila. Preto sa bojím, že sa bude opakovať rok 1989 a politici a finančníci len prezlečú opäť kabáty, lebo k zmene bude musieť raz prísť, takto to ďalej nejde. Najhoršie je však, že nikto nevie, čo chce, dokonca ani o tej priamej demokracii skoro nikto nič nevie a tak je ťažké povaliť režim, ak nemáte alternatívy, neviete, čo chcete, celú súčasnosť chce niekto povaliť aj s tým dobrým, preto protesty nemali šancu na úspech, ani sami organizátori neboli veľmi vzdelaní a to mali veľkú možnosť niečo zmeniť. Som smutný, že tie protesty sa snažili zneužiť, či už hnutie 99%, komunisti a iní. V roku 1968 zničili veľa cudzie armády, dnes k tomu prispeli nielen slabí organizátori, ale aj policajti a tvrdá zakopaná moc, lebo v takom roku 1989, bol už režim nalomený, pád bol len otázkou času, preto toto má skôr paralely s rokom 1968, kedy Dubček mohol stvoriť tiež niečo veľké a dnes sme už nemuseli protestovať. Na začiatku roka som zakladateľovi stránky Spravodajská alternatíva predpovedal, že zvýši počet svojich členov na stránke viac než dvojnásobne, prišla Gorila a stalo sa tak, lebo sme aj pomocou nej šírili rôzne materiály, tam som sa angažoval a hlavne internet pomohol zorganizovať tieto protesty. Je smutné, aký smer sme nabrali hneď v nasledujúcich voľbách, ideme s Európskou úniou na večné časy, ako to bolo v minulosti so Sovietskym zväzom, dúfam, že nenastane ďalší Černobyľ, nemyslím to priamo. Najsinejší moment z tohto filmu je výrok: "Národ kričí: "Chyťte zlodeja," no rád by bol na jeho mieste." Neviem, či sme taká mentalita, ale ak chceme nejaký švajčiarsky model zmiešaný s nórskym, islandským a nejakými kresťanskými princípmi, musíme byť vzdelaní, musíme to ozaj chcieť. Ja som duchovne už list obrátil, už čítam ďalšie kapitoly, či ho obrátim aj v praxi je otázne. Všetci chceme spravodlivosť, ale žijeme na druhej strane jednej mince, v kapitalizme, ktorý v roku 1989 nahradil komunizmus, ale je obsahovo rovnaký, lebo slobody bez peňazí v praxi akosi niet, stále sme väznení. Nemôžem si dovoliť nič zmeniť, lebo aj za uprdnutie odo mňa už pomaly niekto niečo chce, takže nemôžem robiť, čo chcem, myslím stále prax a nie už duchovno. Obdobie temna stále trvá, len si to ľudia neuvedomujú. Tento film na to jasne upozornil, napriek svojim chybám a naivite. Ani k tým pravičiarom, čo rozpredali krajinu by som sa neprikláňal, ako povedal pán Baránek, túto krajinu treba založiť odznova, povedzme si, kto už je hrdý na to, čo spravil Mečiar, čo nasledovalo potom, ako krajinu za jeho vlády a vlády počas rokov 1989 až 1994 rozkradli, následne v rokoch 1998 až 2006 rozpredali a následne počas 2006 až v súčasnosti opäť rozkradli. Film smutný, jednoduchý, ale pravdivý. () (méně) (více)
(26/2016) / Ťažko hovoriť o dokumentárnom filme. Od Fica do Fica mapuje obdobie od volieb 2010 do 2012 a je skôr "extended" reportážou ako tým filmom. Škoda, že sa materiál nestrihol trochu viac a širší priestor by tak mohli dostať aj ľudia ako Leško či Fedor Gál, ktorý jednoznačne mohli dielo obohatiť a zasadiť do širších spoločenských súvislostí. Okrem pár, skôr menej vhodných nekoncepčných vsuviek (animácia, divný týpek čítajúci z Gorily) je priamy autorský vklad mizivý. Všetci sa asi zhodneme, že Piussi by hlasovo nemala figurovať v absolútne žiadnom audio-vizuálnom zázname, výrazný dokumentaristický talent strhnúť diváka absentuje určite tiež, baba má ale odvahu a v konečnom dôsledku je jasné, že robí užitočnú prácu. Som v ňou úplne za jedno v názore, ktorý vysloví takmer na konci filmu, že toto je proste to čo si zaslúžime. (6/10) ()
Galerie (3)
Photo © 40. Letní filmová škola
Zajímavosti (2)
- Hlavnými aktérmi väčšiny minutáže snímky Od Fica do Fica sú davy, ktoré sa začiatkom roka 2012 vydali do ulíc na protest proti kauze Gorila. (Sufferer)
- Slovenská multikina a veřejnoprávní RTVS odmítli dokument odvysílat. Oficiálně proto, že film údajně nebyl dokončený. Podle autorů ale představitelé kin uvedli, že dokument je příliš politický. Piussi byla tak nucena film šířit pouze prostřednictvím internetu. (ČSFD)
Reklama