Salon Kitty

Tinto Brass nebyl vždycky jen prasák, ale možná se snažil svými filmy i něco sdělit. Alespoň takový pocit jsem měl u snímku "Salon Kitty", kde překvapivě nejsou nejlepší erotické scény, které nejsou na Tinta ještě docela umírněné, ale nejlepší je scéna "vizity", která se dovede vrýt do paměti. Bohužel film celkově nikoli. (28.02.2017)

SS-Brigadeführer Schellenberg bol v záveru vojny riaditeľom zjednotených tajných služieb (Sicherheitsdienst) a spravodajskej služby Abwehru. Patril medzi aktívnych prívržencov Hitlera a zabezpečoval zhromažďovanie spravodajských informácii. Okrem iných zabezpečil aj odpočúvanie prvotriedneho berlínskeho bordelu Salón Kitty. Nakoľko tento salón navštevovali aj vysokopostavení nacisti (napr. Joachim von Ribbentrop – minister zahraničných vecí), dámy mali za úlohu získavať informácie od svojich klientov. Tento počin Schellenberga na získavanie spravodajských informácii v spoločnosti Salónu Kitty však dopadol neúspechom, pretože nikdy neodhalil nič významné. Tento erotický film radíme medzi antifašistické filmy, dej filmu vychádza zo skutočných udalosti a hovorí o morálnom úpadku nacistického Nemecka. Salón Kitty skutočne existoval v Berlíne na ulici Gisebrechtstrasse 11. Puritánska Amerika si nechala film upraviť, erotické scény boli vystrihnuté a divákom v USA bola ponúknutá skrátená verzia pod názvom „Madame Kitty“. (14.10.2019)

Strnulé tváre vyžilých matadorov hriechu. Oblé zrkadlá lapajúce odrazy ženských oblín. Spevy a prevrátené tance (mužský kankán) v polosvite zahalenom cigaretovým dymom. Prísľuby nerestí v pološere skazenej zmyselnosti. Dekadentná noblesa dôstojníckych kuplerajov postavená do protikladu k zvrátenosti ideológie moci. Na počiatku je snaha vytvoriť z uvedených opozít fungujúcu symbiózu vybudovaním bordelu, ktorý má byť zároveň špicľovskou centrálou sexuálnych a ideových pokleskov nacistických dôstojníckych elít. Ideálna viera ale neexistuje, do príbehu vstúpi láska, zrada a pomsta. Atmosféru Brass urobiť vie (alebo aspoň v 70. rokoch vedel). Dej posúva dopredu najmä vykreslenie ducha prostredia, nech je akokoľvek nechutný a zvrátený, množstva detailných záberov podivuhodných umeleckých predmetov (nacistické obrazy, hákovými krížmi osádzaný šatník Helmuta Bergera) a výjavov komplexov moci (úchylky, veselé flirtovanie v prasačom bitúnku). Výjavy z jednotlivých izieb nevestinca pripomínajú v zhode so sledovacím poslaním domu hriechu lačného voyeura, prahnúceho po svojom úlovku. Skvelá režijná a strihová práca Tinta Brassa, ktorého filmy do polovice 80. rokov mali úroveň. (21.12.2007)

Důkladná rekonstrukce jedné z nejtemnějších zpravodajeckých praktik Třetí říše ukazuje nemilosrdně skutečné podoby zástupců nejvyššího nacistického vedení. Otevřeným problémem pro mne zůstává, nakolik adekvátní je podaná charakteristika hlavní mužské postavy s živou podobou někdejšího blízkého Heydrichova spolupracovníka Waltra Schellenberga. (28.02.2008)

Bezpochyby jeden s najlepších filmov zastupujúci zvrátený subžáner NAZIPLOITATION. Ono by sa tento subžáner mohol rozdeliť ešte na dve kategórie podľa obsahu: Tá prvá sa odohráva vo vyhladzovacích táboroch a koncentrákoch. Tá druhá kategória zase v nacistických bordeloch. Tento kúsok patrí do tej druhej kategórie a medzi ostatnými okato vyniká. Nie však násilím, brutalitou ani perverznosťou (Aj keď tu miestami boli rôzne zverstvá) ale svojou relatívne slušnou vážnosťou a dalo by sa aj povedať že dobovo to bolo zachytené pomerne realisticky. Kostýmy, účesy, gesá a tak. Tvorcovia si na týchto substanciách dali záležať. Aj obsadenie bolo veľmi zaujímavé.. Tvorcovia poskladali zaujímavú zmes hercov aj herečiek ktorých som už väčšinu videl v iných predpotopných kúskoch. Ide o pravdepodobne najdlhšiu snímku tohoto žánru. Pred pozretím som sa tých vyše dvoch hodín skutočne obával avšak na moje prekvapenie čas odbiehal rýchlo.. Neboli tu nejaké extrémne hluché miesta. Celá tá myšlienka s odposluchom ma nesmierne bavila. (12.12.2014)