Vlčí hory

Veľmi pekný dokument so zaujímavou vizuálnou stránkou. Farby sa mi zdali trochu presaturované, ale vyzeralo to nádherne. Zdalo sa mi však akoby bol obraz dodatočne orezaný z pomeru 4:3 na 16:9, čo v niektorých záberoch narušilo kompozíciu. Dokument obsahuje zaujímavé a z časti jedinečné zábery, má výbornú atmosféru ktorej dosť pomáha vhodne zvolená hudba. Chýba však hlbšia informačná hodnota, v takomto stave je to v podstate iba zostrih z 500 denného výletu. Pokojne to mohlo byť dlhšie. Každopádne aspoň vizuálom a atmosférou sa to celkom dobre približuje eltinej dokumentárnej produkcii BBC. 80 % (03.02.2014)

Podobne ako pri STRÁŽCOVI DIVOČINY dokážu tvorcovia otočiť fakt, že namajú veľa zázračných záberov vo svoj prospech. Filmu trochu vadí jeho snaha o zabratie čo najväčšieho územia a nabalenia čo najviac tém (ale keďže išlo o karpatský projekt, je to asi pochopiteľné). Príjemný dokument, ktorý by však zniesol hutnejší, resp. konkrétnejší obsah... (08.09.2016)

Severovýchodné Slovensko je unikátom s najstarším pralesom v Európe, ktorá už inak nepatrí divej prírode. Napriek viditeľnej snahe celého tímu sa záberov vlkov podarilo natočiť minimálne, väčšinou len pomocou fotopasce, teda bez prítomnosti človeka, ktorému sa plachý vlk vyhne za každých okolností. Ale aj ostatné zvieratá našej domácej prírody stoja za pozorovanie, zubry alebo bobry nie sú bežné. Viac ako na náučnosť sa dokument sústredil na prirodzenosť záberov, teda žiadne lákanie zvierat alebo štylizovanie situácie. (15.11.2014)

Po dlhej dobe som znovu skutočne žasla. Prekrásne a veľmi profesionálne natočený dokument z prostredia, kde ešte ľudská ruka nestihla napáchať nenapraviteľné škody. Preto uvedie do úplne iného sveta divočiny a lesov, než na aký sme bežne zvyknutý. Do sveta, ktorý bol kedysi normálny a bežný, ale dnes je krehkou vzácnosťou, ktorú musíme veľmi úzkostlivo chrániť a ctiť. Nádherné zábery sprevádza veľmi príjemný hlas komentátora s o nič menej zmysluplným textom. Len mňa zabolelo srdiečko pri predstave, že ak neotvoríme oči, bude aj táto dychberúca krajina čoskoro len akousi mlhavou spomienkou v našich vyprahnutých dušiach. (29.12.2013)

Pocta prirodzenosti, nezasahovaniu a prostému obdivu voči tomu, čo príroda pozornému pozorovateľovi prináša. Pocta nenásilná, obdivná. Bez potreby prirodzené prírodné spoločenstvá meniť, s potrebou ich pred nezmyselnými zásahmi chrániť. Medvede, vlky, zubry, bobry, jelene, srnce. Okrem toho sovy, ďatle, rybáriky, bociany čierne aj biele. Všetky tieto vtáky a zvieratá v objatí nádherných lesov a močiarov. Apel na zachovanie pôvodných lesných spoločenstiev vyznieva, ukázaním ich krás divákovi, prirodzene a pútavo. Vytvorenie rozsiahleho nezásahového územia Vlčie hory je dozaista podnetná a nasledovania hodná myšlienka. Dokument cieľovo zameraný na podporu vzniku chráneného územia mohol byť trochu konkrétnejší. Či už o projekte samotnom (absencia týchto údajov je ale čiastočne ospravedlniteľná faktom, že propagačný dokument by mal prioritne zaujať nezvyčajne nakrúteným prirodzeným obrazom prírodných krás), alebo aspoň o niektorých zvieratách a vtáčikoch, ktoré do vetra nadšene zvestovali svoje piesne plné zážitkov z putovania oblohou. Žiaľ názvy mnohých z nich ostali nepoznané, lebo neokomentované či aspoň nezaopatrené príslušným, hudbu nerušiacim popisom. Chýbajúce popisky by do istej miery nahradili opakované zábery prechádzajúcich zvierat cez rieku. (18.02.2014)