Režie:
Frédéric FonteyneScénář:
Philippe BlasbandKamera:
Virginie Saint-MartinHrají:
Nathalie Baye, Sergi López, Paul Pavel, Sylvie Van den Elsen, Christophe Sermet, Hervé Sogne, Denis SimonettaObsahy(2)
Jeden muž, jedna žena, jedna erotická představa. Muž a žena se rozhodnou tuto představu sdílet. Zpočátku jednou. Pak víckrát. Záludně se rodí vztah. Sex už není tím jediným, co je spojuje. Pomilují se. Rodí se cit. Jde o pornografický vztah. (oficiální text distributora)
Recenze (94)
Film vybudovaný na velmi obdobném půdorysu jako "Poslední tango v Paříži" a přesto film tak odlišný... Jeho děj je budován velmi uvěřitelně a s velkou znalostí psychologie. Mj. opět krásně ukazuje, že partnerský vztah skutečně roste především z mimoverbálních, neracionálních pohnutek, ale že přitom právě verbální komunikace je tím, bez čeho vztah vybudovat nelze... Krásný a hluboký film. Osobně bych na něm neměnil ani minutu... 9/10 ()
Asi som očakával niečo úplne iné, niečo kontroverzné, keďže tento film bol obľúbeným filmom našich filmových klubov. Nakoniec to bol "iba" psychologický" nezávislý, napriek striedmej dĺžke pomaly plynúci filmík, ktorý neurazí, ale myslím, že neprináša nič špeciálne nové a to je vzhľadom na jeho názov trochu podvod na diváka. Nie, nečakal som porno, ale kontroverznosť určite. ()
Hned ze startu jsem se udivil, jak žena objednala hotel, aniž by viděla toho chlápka, se kterým měla schůzku... tohle mi přišlo bizardní... myslel jsem si, že je to nějaká šlapka, protože její chování o tom vypovídalo... občas jsem nebyl v některých situacích a scénách spokojen, proto bych tento film hodnotil jako průměrný... ()
To, čo človeka od prvého momentu vcucne do filmu je sympatická civilnosť, tá bublinková ľahkosť "francúzskeho" šarmu a v neposlednom rade spôsob, akým sa nám tvorcovia rozhodli porozprávať svoju story. Sám som bol chvíľami príjemne rozochvený očakávaniami a istou "hrdlozvierajúcou" trémou, ktorá človeka sprevádza povedzme pri stretnutiach, od ktorých si čosi sľubujeme. Na to, že "pornografický" vzťah zrejme neprerastie do vzťahu mileneckého /hoci v ňom obaja protagonisti v istej chvíli stáli aspoň jednou nohou/ sme boli upozornení jednou zdanlivo "bočnou" epizódou /dúfam že nespoilerujem: starec a jeho rezignovaná manželka v nemocnici + symbolicky zdedená obrúčka/. Pri záverečných titulkoch som možno chcel počuť trochu viac odpovedí na zvedavé otázky. Ale potom by už z toho bol celkom iný film a tá jeho "šampanská" ľahkosť by sa možno zmenila na kocovinu po nejakom dunivom destiláte. To je ten rozdiel medzi ľahkosťou a ťažobou bytia/pitia... ()
Zajímavý film o vztazích. Takový Woody Allen (i s monology na kameru) jen schází Allenův vtip, což je škoda. Opravdovým překvapením pro mě bylo, že jsem se vůbec nedověděl, co v tom pokoji dělali za prasárny a ani nevím jestli mě to naštvalo nebo potěšilo. Ale romantickým filmem bych to nenazýval, ty většinou končí jinak:) ()
Galerie (8)
Photo © Eurimages
Reklama