Můj život jako pes

Velmi pěkný snímek Lasseho Hallströma (ne-li jeho nejlepší) spojuje dávku skandinávské poetiky, jako když se smíchá špetka Bergmana, zasadíte ho do takového menzlovsko - hrabalovského odéru (jak už tu podobně někdo dobře přirovnal) a trochu připepříme Kusturicou. Velmi krásný výtvarný film s příjemnou muzikou, který člověka dostane, i přes semtam depresivní chvilky, do pohody a příjemné nálady... Doporučuji 90% (26.02.2009)

Ani neviem, prečo mi to až tak nesadlo. Asi som si to mal pozrieť na štedrý deň. Hovoril som si, že by som to nechcel vidieť spracované ako českú alebo slovenskú prehláškovnú "hřejivú" komédiu o dospievaní, Hallstrom je proste väčší macher na podobné témy ako my. Môj život ako pes je ukážka toho, že film o dieťati nemusí byť nutne infantilný a ako je dôležité si poriadne premyslieť, ako danú látku natočiť. Hallstrom to zvládol na jednotku, len to bohužiaľ prešlo akosi mimo mňa. Tak mi neostáva nič iné, len si tento film nechať ešte niekedy na budúce Vianoce. (15.12.2014)

Chudák chlapec, nemal to ľahké. Tento typ dramédie mám celkom rád, no pri tejto mám taký pocit, že sa nevyužilo všetko, čo tento námet ponúka, čoho dôsledkom bolo, že ma výsledné filmové spracovanie nadchlo menej ako som čakal a nechalo ma pocitovo chladným. Alebo možno to chcelo len lepšiu a nápaditejšiu réžiu, neviem. Na tie chlapčenské huncútstva, prvé trampoty s láskou a pod. sa síce dobre pozeralo, ale to bolo tak všetko, inak len išlo o totálnu emotívnu sterilitu a veľký odstup, od postáv i udalostí s nimi spojených. Film preto u mňa za pár dní asi upadne do večného zabudnutia. Priemer. 60/100 (18.12.2017)

Film, ktorý bodoval po celom svete (na festivaloch) a predznamenal úspešnú kariéru Lasseho Hallströma za morom. Najlepší zahraničný film na Golden Globes 1988 a k tomu dve nominácie na Oscara (réžia, scenár). Môj život ako pes je ukážkový príklad filmu, ktorý očividne čerpá zo skutočných zážitkov. Ľahko badať, že základom scenáru boli ozajstné príhody počas dospievania. Švédi natočili tragikomédiu, kde sa striedajú pekné a neľahké, až tragické aspekty vyrastania na periférii. Silný dojem, prišlo mi to ako hraný dokument a mladý Ingemar ako reálny chlapec a nie herec. Nakoniec, herec to ani nebol - Anton Glanzelius nikdy predtým, ani potom v žiadnom inom kinofilme nehral. 8/10 (09.08.2015)

budu pět chválu na tento film, kde jen mohu. Po ohromně dlouhé do době film, který mne dostal. Krásné i hnusné, negativní i pozitivní, dojemné a velice silné. Je o tom, jak je dětská duše citlivá, tvárná a otevřena všemu, co se k ní dostává. Výchova nemocné matky selhala jak mohla. Sama vychovávat 2 syny není jistě jednoduché, ale oni za to přece nemohou. Po odchodu mladšího ze synů ke strýčkovi si chlapecvšak matku idealizuje, jakoby si nechtěl nic špatného pamatovat. Nicméně, jeho zkušnosti nezmizí a projevují se. (01.01.2011)