Režie:
Anthony HickoxScénář:
Anthony HickoxKamera:
Gerry LivelyHudba:
Roger BellonHrají:
Zach Galligan, Deborah Foreman, Michelle Johnson, David Warner, Dana Ashbrook, Eric Brown, John Rhys-Davies, Miles O'Keeffe, Patrick Macnee, Anthony Hickox (více)Obsahy(1)
Skupinka šesti mladých studentů je pozvána Lordem Lincolnem na půlnoční představení panoptika, které vystavuje hrůzostrašné figuríny. Není to ovšem jen tak obyčejné muzeum voskových figurín, nýbrž místo samotného Ďábla. Jeho cílem je získat 18 lidských duší, které potřebuje k oživení svých "dětí" (nejrůznějších příšer). Jediní, kdo můžou tento ďábelský plán překazit jsou Mark Loftmore (Zach Galligan) a Sarah Brightman (Deborah Foreman). V roce 1992 bylo natočeno pokračování s názvem Voskové muzeum 2: Ztraceni v čase. (Pedestrian)
(více)Recenze (106)
Kultovní snímek mého raného mládí (8-9 let), jemuž ta osmdesátková naivita rozhodně jenom prospěla. Díky voskovému muzeu podivínského majitele Lincolna se přesouváme v čase a zblízka se seznamujeme s různými monstry, jako jsou upíři, mumie, vlkodlaci nebo zombie. Masky vypadají perfektně, chvílemi se daří navodit slušnou atmosféru (v obojích případech vyniká především ta část s vlkodlakem) a hlavně je to díky humornému pojetí skvělá zábava. Nostalgická záležitost neocenitelná obzvlášť pro ty, co vyrůstali na podobných hororových úletech. Škoda jenom tý dvojky, která to i přes účast Bruce Campbella docela pohnojila. ()
Tohle je naprosto přesný typ horroru pozdních 80. let, na kterém velmi zahlodal zub času. Ve své době to byla parádní zábavná podívaná, dnes je to již v podstatě trapná nuda. Mnohokrát překonáno a to jak v oblasti masek, gore efektů, humoru, atd. ... Příběh a hlavně herecké výkony, hromadná bitka na konci filmu jsou opravdu v dnešní konkurenci i pohledu dosti špatné...ne-li trapné. ()
Vážení, takto si predstavujem špičkový béčkový horor (a propos, áčkový by bol až v prípade, keď angažujem Winonu Ryder a upírsku kapitolu nakrútim v zámku vo Versailles?). Pri jeho prvom zhliadnutí som mal priam orgazmatické pocity zadosťučinenia čiastočne plynúce z faktu, že bezmedzne milujem voskové múzeá a púťové zámky hrôzy. Nič sa ale nedá robiť - hodnota každej recenzie či komentára stojí a padá na subjektívnom postoji pisateľa, ináč je zaujímavá akurát pre robotické indivíduá, ktoré stále veria, že umenie a umelecké remeslo sa dá zhodnotiť objektívnymi kritériami. Waxwork je ako svižne rozohraná partička šachu, po skončení ktorej je spokojný i ten porazený, pretože vie, že si dobre zahral. Ani vo Waxwork nie sú všetky scenáristické či režisérske ťahy figúrkou 100%-ne úspešné, ale zábava je to skvelá a nepokazia ju ani niektoré lacno pôsobiace kulisy. Dokonca ani fakt, že tu nejde o čistokrvný horor (pre mňa tento film nie je ani tak o Hrôze či Smiechu, ale o Tajomstve a Túžbe). Stupeň zábavnosti jednotlivých epizód neurčujem adjektívami "dobré" a "zlé", ale "skvelé" a "takmer skvelé". Pach vosku, krvi, potu, nočného lesa a cintorínskej zatuchliny + nezabudnuteľný hudobný motív - no nedajte päť hviezdičiek! ()
Film "Voskové múzeum", ktorý v roku 1988 natočil podľa vlastného scénara režisér Anthony Hickox bol jedným z prvých horrorov, čo som videl. Bola to vtedy horúca novinka. Po mnohých rokoch som si tento Hickoxov režisérsky debut znova pripomenul. A bol som spokojný. Je to zaujímavý horror s originálnou myšlienkou. Pekelné "Voskové múzeum", v ktorom vás vystavené expozície dokážu doslova pohĺtiť. Vlkodlak, vampíri, egyptská múmia, markýz DeSade, zombie, fantóm opery... no paráda, pekné horrorové panoptikum. *** ()
Komediu mozno spajat s hororom len vtedy, ak sedi na reziserskej stolicke schopny reziser, napriklad Peter Jackson /Braindead, Bad Taste ...../. Bohuzial Anthony Hickox -ovi nejde spajanie komedie s horormi. Na horor je film prilis pohodovy, co je pre tento zaner smrtelna kombinacia. Na komediu je zase malo smiesny s niektorymi trapnymi scenkami. To je podla mna smrtelna kombinacia zase pre komediu. 30 % ()
Galerie (10)
Photo © Metropolitan Vidéo
Reklama