Režie:
John HustonKamera:
Douglas SlocombeHudba:
Jerry GoldsmithHrají:
Montgomery Clift, Susannah York, Larry Parks, Susan Kohner, Fernand Ledoux, David McCallum, Rosalie Crutchley, David Kossoff, Eric Portman, John Huston (více)Obsahy(1)
Vídeňský psycholog Sigmund Freud (1856–1939) bývá nazýván otcem psychoanalýzy. Velmi zjednodušeně řečeno – vytvořil psychoterapeutickou metodu, založenou na volných asociacích pacienta, vytvoření přenosového vztahu s ním a na interpretaci jeho promluv, snů, přenosových emocí a odporu během terapie. Jeho osobnost se stala předmětem mnoha uměleckých zpracování. Z filmů, v nichž vystupuje, je nejznámější právě Freud (1962) amerického režiséra Johna Hustona. Jeho děj se odehrává v průběhu pěti let (1885–90), kdy se mladý lékař snažil skeptickým kolegům dokázat své teorie o vzniku některých psychických poruch a jejich léčení. Freuda ztělesnil přední americký herec Montgomery Clift, který je spolu s Marlonem Brandem a Jamesem Deanem považován za nejvýznamnějšího proponenta tzv. Stanislavského herecké metody prožitku a identifikace s postavou. (Česká televize)
(více)Videa (1)
Recenze (37)
Něco málo o skrytých démonech, kteří sžírají naše duše - a něco málo o těch, kteří se rozhodli s nimi bojovat, přičemž se jedná o vyprávění hypnotizující - i když právě nejste pod vlivem hypnózy, která se právě stává plnohodnotnou součástí terapie ... barvité - navzdory černobílému obrazu, jehož odstíny naopak neobyčejně věrně dokreslují maličko zjitřenou atmosféru ... a především CHÁPAJÍCÍ a respektující - jak Sigmunda Freuda, tak i pohled prudérní doby, která logicky musela demonstrovat svůj odmítavý postoj k jeho závěrům. ()
Velice sugestivní film; především díky Goldsmithově temné hudbě a skvěle natočeným scénám snů a nevědomých fantazií v nichž jsou patrné náznaky filmového modernismu - celek nicméně zůstává v klasickém hollywoodském balení. Jako úvod do světa Sigmunda Freuda mi film posloužil výborně - pravděpodobně si sice mnohá fakta přizpůsobil a zatraktivnil, ale ve svém jádru působil věcně a seriózně. Škoda, že se snímek nedočkal pokračování vykreslujícího další roky Freudova života a vývoje jeho metody. ()
Huston, Sartre, Goldsmith, Clift. Filmársky na svoju dobu lepší štandard, pre fanúšikov Freuda povinnosť (sila nevedomia, metóda hypnózy, potláčanie traumatických spomienok, výklad snov, Oidipov/Elektrin komplex). Po obsahovej stránke zaujalo priam detektívne pátranie po poznaní. „Najstarší nepriateľ človeka je jeho ješitnosť.“ ()
Malo to zopár silných momentov ale ako celok ma to nudilo. Hypnózy vôbec nefungovali nech to herci hrali akokoľvek vierohodne (herecké výkony boli patrične dobré) než psychoanalýza to vyzeralo ako šarlatánstvo. Za zmienku však stoja parádne, temné scény kedy sa Sigmund Freud prvý krát stretáva s Oidipovským komplexom. Zvrátený mladík pod hypnózou začne bozkávať figúrku v tvare ženy pod dojmom že je to jeho matka. V hystérií Freud uteká preč od svojho pacienta. Začne mávať nočné mory ktorých sa nedokáže zbaviť. Sny a nočné výjavy sú tu takisto pekne spracované. Vyžarovalo z nich číro číre zúfalstvo ako s tých najtemnejších nočných môr . Ináč je to viac ako 2 hodiny rozťahaná nuda. Bavia ma pútavé psychologické dialógy ale takých dobrých pri ktorých by som dokázal držať pozornosť tu bolo málo. Tie boli akurát tak na konci. ()
„Prišiel čas zaprieť všetkých otcov. Byť sám sebou.“ Kto bol Dr. Sigmund Freud? Kontroverzný psychoanalytik s množstvom voľného času? Alebo vizionár, nad ktorého v tej dobe odvážnymi až upálenia hodnými myšlienkami (Oidipov komplex, detská sexualita) dnes už nekrútime hlavou, ale berieme ich viac-menej ako axiómu? Odpoveď na otázky, ktoré kladie tento kvalitný čierno-biely film, je na každom z nás. ()
Reklama