Čtverec

"Čtverec" nabízí divákovi možná až příliš témat k přemýšlení a přiznám se bez mučení, že jako konzument převážně komerční, nikoli artové filmové produkce jsem úplně netušila, co si z příběhu mám odnést. Snažila jsem se snímek vnímat více jako komedii a několikrát jsem se od srdce zasmála (telefonát z Youtube a video s názvem Malá blonďatá žebračka rozmetaná na kusy - boží). Nenudila jsem se, ale jaksi nemám motivaci podívat se podruhé. (07.10.2017)

Znepokojivý film, akási sonda do multikultúrneho sveta plná pokrytectva, prehnanej korektnosti a posunutej umeleckej tvorivosti. Tieto aspekty zastrešuje postava kurátora múzea. Režisér Ruben Östlund vytvoril dielo plné silných momentov, ale v prepálenej stopáži dokázal silu vlastného filmu aj eliminovať. (21.04.2019)

U mě především zabodovala desetiminutovka Terryho Notaryho, okolo kterého jsem čekal, že se bude film více točit (plakát), ale ona je to jen dost rozvleklá satira, točící se okolo kurátora galerie Christiana, kritika na současnou švédskou vyšší třídu, liberálnost a svobodu slova, zodpovědnost, kde všechno to snobství kontrastuje s chudobou žebráků, všechna prázdnota a pseudo-artovství muzeií, galerií a současného "umění", které je fundamentálně o ničem, kontrastuje s tím, jak je Notaryho opice naopak absolutně autentická. Určitě ne špatné, ale dost rozvleklé v tom, co chce říct. (17.03.2018)

Všetko tu už bolo. Polemiky nad tým, čo je ešte umenie, a čo už nie. Je reklamný videovirál dôležitejší ako to, na čo upozorňuje? Zmätenosť a nejednoznačnosť prezentovaných solidárne humanistických posolstiev dobre situovaných mužov a žien sa naplno prejavuje v ostrej konfrontácii s osobným stretom ich nositeľov so sociálnou realitou. Odcudzenie sa naozajstným problémom doby a spoločnosti. Pestovanie si spoločenských a vzťahových kontaktov na základe spoločenského postavenia. Vše objímajúce občianske a politicky korektné frázy bez akéhokoľvek obsahu premietané do spoločenských a následne aj zákonných noriem. Konfrontácia "normality a uhladenosti" civilizácie s prírodným barbarstvom. Ale všetko pekne v jednom štvorci, to tu hádam ešte nebolo. Tak zato veľké plus. Plus ďalšie za scénu nóbl vernisáže s inscenovaným vpádom opičieho divocha. Skvelé je, že film priam podnecuje k polemike a vyjadreniu názoru naň. Poznámka: Tak ja jeden názor na riešenie dekadentnej spoločnosti mám. Hoci málokomu sa bude páčiť. Pritom vrcholné manažérske tímy s takým konceptom dávno pracujú. Druhá vec je, že ho zákerne zneužívajú na ekonomicko-mediálno-pracovnej úrovni pre prehlbovanie nadnárodného globálneho kapitalizmu. Ide o pozorné, sústredené čítanie s porozumením (nie s a priori odsúdením) a následné priame aplikovanie Maových téz o revolučnej zmene spoločnosti do praxe. (05.01.2021)

Pozoruhodné zrkadlo súčasnej západoeurópskej spoločnosti s jej pokrytectvom a súčasne snahou o maximálnu korektnosť. Veľa výborných, originálnych a trefných scén pri ktorých divák nedýcha, ale tiež veľa scén, ktoré film zbytočne naťahú na prehnanú stopáž. Možno to bol Östlundov zámer (“Stane sa tento objekt umením, keď ho umiestnime do priestorov múzea?”), ale ak ano, nemusel film spomalovať, mal ho iba doplniť naznačením druhého plánu. Menej by bolo viac. Každopádne rovnocenný brat Hanekeho Happy Endu, ktorý je na podobnú tému. (05.02.2018)