Nemilovaní

Každý jeden Zvjagincevov film je ako úder tupým predmetom do hlavy. Nekompromisný, presne mierený úder zozadu rovno do temena. Dá sa žiť bez lásky? Ale samozrejme, že sa dá. Obrovské množstvá ľudí sú toho živým dôkazom. Ale ak som sám zlomený a nešťastný, budem to svoje nešťastie šíriť aj ďalej a reprodukovať sa? Veď sa to rovná vedomému šíreniu AIDS, SARS alebo hocijakej inej smrteľnej choroby. Každý eticky založený jedinec by si to mal dobre rozmyslieť. Ďalší z filmov, ktoré Rusku určite nepomôžu pri hľadaní východiska z demografickej krízy. (25.01.2020)

Jedináčik, takmer bez kamarátov, ktorý sa volá Aljoša, má dvanásť, a je žiakom základnej školy, na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa jeho rodičia práve nerozvádzali, k tomu je žena oveľa prísnejšia na muža, a brutálne hádky sú na dennodennom poriadku, keď už nechýba veľa k tomu, aby sa v kuchyni hádzali taniere, a lietali kuchynské nože, našťastie nie som v talianskej famílii. Viac-menej, synátora majú obidvaja rodičia na totálnom háku, na saláme, a tak sa jedného dňa rozhodne, že im zmizne navždy z očí. Žeňa a Boris majú nachystaných nových partnerov, a nejakých tých úvodných 30-40 minút som si pripadal, že mám, čo dočinenia s dákym erotickým filmom. Keď už boli dostatočne „uspokojení” , tak sa “matka” vracia domov do spoločného bytu, ktorý sa má čoskoro predávať, zisťuje, že po synkovi nie je ani stopy, volá “otcovi” do práce, oboznamuje ho, čo sa práve deje. A už je iba otázkou času, keď sa spustí mohutnejšia pátracia akcia... A od tohto momentu, ma Andrejov film začal baviť, o čosi viac, ako bolo tomu doteraz. Renomovaný ruský režisér Zvjagincev nakrútil nepríjemný a depresívny film o medziľudských vzťahoch, o rodičoch dieťaťa, z ktorých sa stávajú kariérne typy, a najlepšie je si všimnúť jeden z úvodných záberov, ako sa cíti ADOLESCENT, ktorý absolútne nezvláda blížiacu sa rodinnú situáciu, a namiesto toho, mu neostáva nič iné, ako vziať nohy na plecia... Veľmi silný snímok, ktorého dejstvo nie je žiadnou fikciou, ale krutou realitou. (18.03.2018)

Uznávaný režisér Andrej Zvjagincev natočil syrově drsnou a nekompromisní výpověď o povrchní době, v níž žijeme. Kdyby milenecké páry nelepily vztahy dětmi a pořídily si je až po důkladné rozvaze a opravdu z lásky, nemuselo by tak často docházet k úděsným situacím, které popisuje tento film. Přitom nejde pouze o vhled do problematiky ruské společnosti, ale k podobným vztahovým blamážím dochází všude na světě, ani naše země není žádnou výjimkou. Kromě velmi sebejisté režie a vtahující kamery snímek zaujme i nadmíru přesvědčivými výkony typově skvěle obsazených představitelů stěžejních rolí a nesmírně intenzivní hudbou. (85%) (15.01.2023)

Nejchladnější film letošního roku, myslím tím emočně. Chlad byl v Nemilovaných cítit v každé scéně, mezi manželem a manželkou, mezi policií a rodiči, i mezi rodiči a dítětem. Vlastně v celém filmu bylo jen utrpení, krize, hledání a navíc natočeno v pěkně pomalém tempu, at´ si divák pošmákne. Fuj, to byla ale těžkopádná paráda. (16.11.2017)

Hm, akosi som stále nedošiel tým Zvjagincevovým filmom na chuť. Doteraz som od neho videl tri filmy (Vozvraščenije, Jelena a Leviatan), ale ani jeden z nich ma akosi neuchvátil. A obdobne moje dojmy pokračovali aj pri Něljubov. Na jednej strane oceňujem ten chladný naturalizmus a sociálny rozmer filmu, ale čo sa týka epického podania deju a zápletky, to bolo pre mňa dosť nezáživné. Pritom námetovo to malo sľubné predpoklady na kvalitný film. Nuž, na viac ako 3* to nevidím - no napriek tomu mám z tohto filmu zrejme najlepší dojem spomedzi tých 4 spomínaných kusov, ktoré som z dielne Zvjaginceva videl. (19.11.2017)