Un hacha para la luna de miel
Hatchet for the Honeymoon
Hatchet for the Honeymoon
A Hatchet for the Honeymoon
Režie:
Mario BavaKamera:
Mario BavaHudba:
Sante Maria RomitelliHrají:
Stephen Forsyth, Dagmar Lassander, Laura Betti, Femi Benussi, Luciano Pigozzi, Gérard Tichy, Antonia Mas, Ignasi Abadal, Verónica LlimeráObsahy(1)
John žije vo veľmi energickom vzťahu so svojou manželkou Mildred. Je majiteľom módneho domu, ale nikto z jeho zamestnancov, zákazníkov, ani jeho manželka netušia, že v skutočnosti je to šialenec, vyžívajúci sa vo vraždách neviest. Je len otázkou času, kým na jeho úchylku doplatí aj jeho vlastná žena. Podarí sa inšpektorovi Johna usvedčiť z vrážd alebo bude ten úspešne pokračovať vo vraždení nevinných žien? (Astaroth12)
(více)Videa (1)
Recenze (19)
Proto-giallo, které potěší několika výborně natočenými scénami (např. ta, kdy v dialogu vidíme tváře postav jen v odrazu řeznické sekery) a občasnými reflexivními voice overy hlavního hrdiny. Ten byl bezpochyb jedním z inspiračních zdrojů pro AMERICAN PSYCHO. Snímek nedávno vyšel v perfektním remasteru. ()
Jsem velký fanda Maria Bavi a považuji ho za člověka, který pomohl definovat mnoho horrorových žánrů a svými postupy v podstatě ukázal všem ostatním jak se to má dělat. Proto mě mrzí, že tohle “giallo” je tak odfláknuté a pod standardem tohoto velikána. Nebavilo mě to, nemá to atmosféru a rozhodně nedoporučuji tenhle kousek. Bava toho natočil spoustu lepšího …. ()
Tzv. “giallo naruby“, ktoré sa do talianskej distribúcie a teda ku divákom, dostalo až zhruba po necelých dvoch rokoch od svojho nakrúcania (rok vzniku 1968, distribúcia 1970). A prečo som titul “Il rosso segno della follia“ (Hatchet for the Honeymoon) označil výrazom “giallo naruby“? Jednoducho preto, že typický giallo rámec známy hlavne v neskoršom vývoji talianskej kinematografie a s tým spojeným rozmachom na trhu, získal istý štandard, šablónu postupu až vďaka dlhým zástupom formujúcej “žltej“. Bava ale prichádza so svojou verziou ešte v čase, kedy sa tento špecializovaný útvar krimi hororu iba formuje. Prispieva tak k rozvoju žánru vlastnou inovačnou mierou. Giallo je ešte stále v plienkach. Dnes už typický pilier štruktúry – postava vraha, jeho špecifiká; je aplikovaný odzadu (naruby). John Harrington – sériový vrah, označujúci sám seba za paranoidného šialenca, je známy divákovi vďaka úvodnej scéne vo vlaku nielen vizuálne, ale následne aj formou osobného priznania, výpovede. Je teda jasné kto vraždí, vývojom filmu aj prečo, ale o čo tu prioritne ide a je záhadou je dôvod, vzkriesenie minulosti prinášajúcej odpovede na otázku, ktorá trápi Jona najviac zo všetkého a to - Kto zabil Johnovu milujúcu matku a jeho nevlastného otca o svadobnej noci? John ako malé dieťa u masakry bol, myseľ ale vytesnila tvár vraha a spôsob tragédie. Jasnejší obraz skladačky potrebuje k svojmu vyjasneniu niekoľko impulzov. John - mladý a úspešný manažér korigujúci zo svojej pozície spoločnosť vlastnej ženy Mildred na propagáciu modelov svadobných šiat, je odhodlaný a má dobrú východiskovú pozíciu priamo u zdroja dalo by sa povedať. Cesta k poznaniu si žiada... ()
Ostal mi posledný giallo kúsok o sériovom vrahovi, dúfal som v nápravu dojmov, no bohužiaľ, opätovne ide o snímok, v ktorom sú všetky karty rozdané hneď od úvodu, pričom myšlienkový súboj medzi detektívom a vrahom, rozhodne nie je podaný spôsobom, že by jeden jasal. Je z toho cítiť "starina", ako kriminálka to nijak mimoriadne neohúri, čiže žiadny aplauz na záver sa nekoná. ()
Giallo netradičné v tom zmysle, že od počiatku poznáme identitu vraha. Ale aj v tom, kam sa dej uberie v jeho tretej tretine. A zároveň poteší aj prekvapivým zvratom ohľadom identity jednej modelky (nie že by sme to nevideli už x-krát, len som to nečakal) a zároveň aj cynickým záverom. Motivácia vraha, samozrejme ide o traumu z detstva, nie je až tak ohurujúca, skôr je veľmi jednoduchá a nakoniec nechápete, prečo si na tú traumu John dokáže spomenúť až po x zavraždených ženách. ()
Galerie (19)
Photo © One Plus One
Reklama