Zlý chlap spí dobře

Antagonista Iwabuči  a protagonista Niši, mi počas dvoch hodín a tridsiatich minút, neustále dokazovali, kto má nad kým akú kontrolu, až to začínalo byť poriadne znepokojivé, keďže sa tým pádom poukazovalo na rozsiahlu korupciu, siahajúcu až do tých najvyšších miestach spoločnosti, ale o tom to určite len nebolo, totižto vedúcu osobnosť hnalo dopredu aj niečo úplne iné, než iba získavať veľké obnosy peňazí na odmenách, čo sa postupom času i pekne vykryštalizovalo... PS: (Treba byť v prvom rade veľmi trpezlivým divákom, ktorému sa potom film za to aj patrične odvďačí, len podotýkam, že každému to automaticky sadnúť nemusí, keďže ide o pomerne dosť náročnejšie ukotvenie pre inteligentnejšie publikum, ktoré bohužiaľ v súčasnosti nejako postupne vymiera, až s príchodom Generácie Z sa už dajako umŕtvilo (pravdaže jestvujú aj  niektoré výnimky), a to ani nehovoriac o tom, čo vlastne nastane po Generácii Alfa ? Našťastie ešte spadám do "Ypsilonu" , a tak sa ma toto vymieranie vyslovene netýka. V blízkej budúcnosti sa obávam vysokého poklesu záujmu o klasickú kinematografiu, ktorú čoraz intenzívnejšie nahrádza tá digitálna, v ktorej sa bude zrejme najviac dbať o prehnané vizuálne efekty, ktoré vytlačia samotný scenár, na úkor ktorého sa budú napríklad do popredia tlačiť kostýmoví (ANTI)hrdinovia.) POKRAČOVANIE KOMENTÁRA : V druhej polovici bolo už očividne viac viditeľné, že hlavná postava príliš tlačila na pílu (aj robila konkrétne chyby, či povedzme "kiksy" , čomu je samozrejme na príčine trošku viacej prekombinovanejší scenár, ktorý sa miestami nevedel akosi spratať do kože !), z čoho som musel následne vyvodiť i dôsledky z toho vyplývajúce, to jest, skrátka jedna hviezdička musela kvôli tomu odpadnúť, ale i napriek tomu sa jedná o pozoruhodne spracovaný snímok, ktorý si stopercentne zaslúži nielen moju pozornosť... (10.01.2022)

Téma tohoto skvělého filmu (i když uznávám, že nikoliv Kurosawova nejlepšího) je nanejvýš závažné. Podobně jako Stevensovo Místo na výsluní či Allenovy Zločiny a poklesky se ptá: Existují lidé bez svědomí? Existují lidé, kteří páchají nejhorší představitelné zločiny, a přitom jsou dokonale šťastní a spokojení? Dostojevský a Shakespeare se domnívali, že vědomí viny nakonec člověka dřív nebo později dostihne a zločinec si podvědomě začne přát, aby byl potrestán. Jenže to neplatí zdaleka u každého. Takový Reinhard Heydrich (jako extrémní příklad) byl velice kultivovaný, inteligentní muž, který nade vše miloval svoji rodinu a měl vyvinutý smysl pro čest. Přesto byl masový vrah. A spal dobře. (31.10.2006)

Povojnová chladná a agresívna dráma z vysokých miest japonského biznisu. Všetko sa točí okolo vyšetrovania rozsiahlej korupcie, oveľa väčší priestor však dostáva tajomný muž, ktorý hľadá svoju pomstu. Toshiró Mifune, ako dvorný Kurosawov herec, je diabolsky temný a neúprosný, jeho hamletovsky poňatá postava je excelentná. Skvelý film, vynikajúca kamera a dynamická hudba, tak typická pre 60-te roky. (26.05.2020)

Napínavé dobře zrežírované drama o pomstě. Fascinující sonda do japonského systému zadávání zakázek stylem něco za něco, která má co říci i nám. Morální sonda do duše mstitele i viníků. "Zlý chlap spí dobře" - a já po Kurosawových filmech hůře, protože mám vždy o čem přemýšlet. P.S.: Nevím, zda to bylo úmyslně, ale představitel vícepresidenta Iwabuchiho je herec M. Mori, což je latinská zkratka pro Memento Mori - Pamatuj na smrt (Římané umírali hodně mladí). Trailer: http://www.csfd.cz/film/5444-zly-chlap-spi-dobre/videa/ (21.04.2009)

Samozrejme, jedným z neodškriepiteľným faktom, prečo Kurosawa bol na západe prijatý najvľúdnejšie pre svoje schopnosti z ostatných japonských režisérov, bol aj jeho západne príťažlivejší spôsob rozprávania východných príbehov. Demaskoval skôr motívy a pohnútky postáv, s ktorým sa západný človek vedel individualisticky lepšie stotožniť, ale stále si uchovával silný rukopis na to, aby ostal nezávislý. V Zlý chlap spí dobre využil hneď niekoľko netypických formálnych vychytávok: umele svetlo (podobný vo Felliniho Sladkom živote), hĺbka obrazu rozpoznateľná z amerických noirov, či shakespearovský námet, z ktorého v celku neobyčajne a nepozorovane vychádzal. Ale dodal mu opäť trochu inší rozmer, zápletka je náročná na okamžité pochopenie a postavy ťažšie "vcucnete". Strieda sa tu typická nátura expresívnosti, spoločenského rozvratu, široké pole mimiky a sklesnutých tvárí atď. Ale akosi som nevstrebal majstrovo dno síl a jeho zámer natoľko, ako v podaktorých jeho dielach, ktoré považujem jednak za vrchol kinematografie (zbytočné všetko menovať), alebo za silno osobné (Dersu). (13.02.2016)