Báchorky

Ďalšia maďarská noirovka, ktorá ma ale neoslovila. Na pomerne dlhej stopáži nieje to napätie vybudované tak, ako by malo. Je len nahrádzané tmou a dažďom v rozhodujúcich momentoch, čo je trochu nedostačujúce. Taktiež vzťah a napätie z návratu je len tak odbúchané, bez patričnej hĺbky. Keby tam Vica neukázala cecky, nestálo by to za veľa. Aspoň ten príbeh je zaujímavý a ešte neotrepaný. Nie úplne stotožnené 3 z 5 (29.12.2020)

Ale tak prečo nie, čistý maďarský noir z vojnových čias, reznutý Poštárom zvoní vždy dvakrát a Želary, každopádne si ide vlastnú cestu, nekopíruje ich dejové zvraty a otvára aj iné témy. Istú dobu nevieme, či sa film uberie artovou cestou, alebo melodramaticko-gýčovou, či noirovou a nakoniec tá posledná prevládne. Vica nám hanbu určite nerobí, jej zmyselná lesníčka je presvedčivá. Presvedčivá je aj kamera a na rozdiel od takej našej Malej ríše máme pocit, že nesledujeme trochu drahšiu televíznu inscenáciu, ale skutočný kinofilm. 70% (09.12.2019)

Vzťahová dráma na vysokej úrovni plus tá povojnové ovzdušie, no dá sa len chváliť. Samozrejme námet nie je originálny, takých diel, či už literárnych alebo filmových sme tu už mali. Ale predsa ma to nesmierne bavilo a očami som odďaľoval koniec, v podstate 75 minút som si vychutnával každú sekundu tej atmosféry. Len ten záver som očakával prepracovanejší, vyznel dosť teatrálne, a úplný koniec sa mi zdal zbytočne komplikovaný. (28.12.2020)

A mě to celkem chytlo. Začátek se mi sice trochu vlekl, ale jakmile nastoupila na scénu Vica, bylo to fajn. Poválečná noir záležitost, na kterou jsem se těšila od chvíle, kdy jsem spatřila velikánský, fakt krásný retro plakát, jako z časů starého Hollywoodu na náměstí Oktagon při mých výletech do Budapešti. Potěšilo mě, že "naše" Vica se blýskne v čemsi maďarském. No a když jsem ji za chvíli potkala na ulici, protože tahle kočka v Budapešti žije, bylo rozhodnuto. Na film se už těšilo. Role jí sedla, utáhla to levou zadní, ano bylo to takové jakože už jsme to kdesi viděli, ale vždy se to v poslední chvíli začalo chovat trochu jinak. Já jsem spokojená. (02.11.2020)

Druhá svetová vojna sa v Európe už skončila, nikto už nebojuje o holé prežitie, ale spustu vojakov sa pomaly vracia zo zajatia. Krajina je zmrzačená aj hlavné mesto Maďarska je v troskách a vládne tu chaos a neistota. Archívne zábery nám predstavujú zbombardovanú Budapešť, čím sa dostávame do základnej atmosféry filmu. Drobné príbehy sa rozbiehajú keď hlavný hrdina Balázs Hankó vyhľadáva v inzerciách životné príbehy, kto koho hľadá, kto zmizol na fronte a kto sa nevrátil z nasadenia. A on bezohľadne zneužíva týchto ľudí, ktorí, aj keď od neho dostanú vymyslené správy o milovanom človeku, sú ochotní za tieto táraniny mu dať hocičo, nádej ich tak aj bude ďalej sprevádzať. Aj tu sa objavuje všemocná sovietska posádka, ktorá všetko rieši gulagmi alebo úplatkami. Tu musím poukázať na činnosť Sovietskej NKVD v Maďarsku v povojnovom období, veľmi pekne vykreslenej v úžasnom maďarskom filme „Večná Zima“ ( Eternal Winter), 2018. Nakoniec v poslednom príbehu sa vykresľujú povahy všetkých hlavných aktérov filmu, záver naberá na napínavosti a postupne sa vypĺňa zmysel skorších jednotlivých motívov a tém. Predstavujem vám ďalší vynikajúci maďarský film, tento krát z obdobia tesne po vojne a pevne verím v silný filmový zážitok. (20.07.2020)