Lesní jahody

Tenhle starý pan profesor se mi moc líbil, jeho cesta je v daném okamžiku mnohem důležitější než její cíl, sny a rozjímání nad životem, mezilidskými vztahy (ta hospodyně byla báječná), vzpomínky na dětství, mládí, na rodiče jej dovedou přesně tam, kde by měl být.. Velice příjemné filmové pohlazení s výborným Victorem Sjöströmem.. (09.04.2021)

Geniálna vizuálna kompozícia zachytávajúca geniálnu humanistickú výpoveď. Živé sny a výjavy tak reálne natočené, že vám ukážu celoživotnú cestu jedného starého človeka bez absolútne žiadnych príkras, ktorého napriek pracovným úspechom z minulosti trápi jeho chladná povaha. Pri jeho vidinách divák zažíva neopakovateľnú nostalgickú atmosféru čistoty domova a stratenej nádeje. Skutočné hodnoty a existenciálne otázky položené tak nevtieravým spôsobom, že vás paradoxne ohromia. Všedné konflikty spôsobené miernym cynizmom jednotlivcov sú tak reálne, akoby ich prežívate vy. Krásne krehká, režisérsky vyspelo spracovaná ľudská odysea plná prirovnaní a expresívnosti prekoná svojou skromnou a zároveň nadčasovou myšlienkou 99% všetkých filmov sveta. http://www.9em.sk/lesne-jahody-1957-jahodami-zivota/ (27.06.2013)

Kromě ponoření do duše bilancujícího starého profesora mě na filmu bavil i ten Road movie prvek. Hlavní dvě postavy někam jedou příčemž potkávají další postavy, z nichž každá je něčím zajímavá a má nějaký svůj význam a příběh. Především v konfrontaci se starým profesorem. Film je ve výsledku mimo jiné také zajímavou studií různých charakterů, povah a generací. Velmi naplňující záležitost. (04.08.2018)

Třicátnická dravost a síla, která už se pomalu přehupuje do čtyřicátnického pochopení, se setkaly s ohromným tvůrčím potenciálem a dokázaly načrtnout poslední soud bilancujícího starce jako by jím samy byly. Film se propadá do stále větší deprese, až se v poslední třetině profesor dostane před soud. Již úvodní scéna s mikroskopem dává tušit, že tohle pro něj nebude procházka růžovým sadem. Pokud je divák ochoten dočkat se poslední třetiny, bude odměněn, ostatní zřejmě odejdou od filmu znechuceni a znuděni. (05.05.2014)

Od svojho vzniku je film umením, ktoré využíva realitu k tomu aby vytvoril niečo fiktívne. V niektorých prípadoch fiktívnosť prevláda, v iných prípadoch prevláda realita. A v niektorých ojedinelých prípadoch - kedy je film ovplyvnení umeleckým štýlom - je film podkladom pre rozvoj toho umeleckého štýlu. Lesné jahody sú pokojnou road movie, ktorá je zároveň sondou do duše starého človeka. Aj keď ani to nie je úplne isté. Borg je profesor, ktorému sa sníval sen. Ako mnohé znepokojivé sny, ktoré sú obalené predzvesťou, aj tento silno zarezonuje v Borgovej osobnosti. Vydáva sa na cestu, spolu so ženou svojho syna, do akadémie, kde mu má byť udelená cena. Skôr ako cesta na akadémiu sa Lesné jahody stávajú akousi púťou spomienkami, v ktorých je predzvesť niečoho zlého (podobne ako pri sne).Táto predzvesť Borga dostihne, a podľa zvláštneho pocitu, ktorý máme po skončení spomienky, je to nepríjemné dostihnutie - tá krutá realita, ktorá sa dokáže podpísať na človekovi, bez rozdielu či ten človek sníva, alebo nie. Borg žije smutný, osamelý život. Nebolo to niečo čo by si vybral. Skrátka sa to stalo. Bergman pracuje s mnohými motívmi - v snovej sekvencií dokonca odkazuje vozom na samotného Sjostroma, ktorý stvárnil hlavnú úlohu profesora. Film nie je dramaticky vystupňovaní, ale aj napriek tomu má presné smerovanie. Film obsahuje tému lásky, smrti, hľadania a existencie Boha, a premárneného života - ktorá sa vo väčšej miere prejavila vo väčšine Bergmanových filmoch. Aj napriek ťažkej téme, je film natočený ľahko a sála z neho umiernenosť a pokoj. Čo je iste aj zásluhou hercov. Veľmi pekný film, ktorý je pripomienkou ničivej sily reality, ktorej každý z nás musí čeliť, a spomienkou detských čias, ktoré boli plné rybačiek a pojedania jahôd. (14.12.2011)