Asistentka

Takto to dnes chodí. Na prestížne asistentské miesta nadnárodných spoločností sa hlásia stovky absolventiek s kvalitným vzdelaním. Núdza o miesto teda nie je, je z čoho vyberať. Po náročnom výberovom konaní však nenasleduje raj na Zemi, ale tvrdá otročina. Nezriedka zahŕňajúca ponižujúce práce, prináležiace skôr niekdajším sluhom a dnešným upratovačkám. Šéfovia to tak ale veľmi často chcú. Nezriedka sa vyskytuje i sexuálne obťažovanie, priame, či nepriame. Psychohry s miestom a jemné vyhrážky sú tiež častou súčasťou týchto, toľko žiadaných miest. Pracovných miest plných očakávaného masochizmu, jemu zodpovedajúcej veliacej ultraprísnosti šéfov, vyťažovania na maximum, miest plných ponižovania a prísľubu perspektívy lepšejšieho fleku. Po jeho získaní sa kolobeh opakuje. Všetci mlčia, lebo sťažnosť automaticky znamená problémy. Nie pre vedenie firmy, voči ktorému ponosa smeruje, ale takmer vždy pre zamestnanca, čo sťažnosť podal. Zničujúci systém "vysnenej" práce veľmi presne odpozorovaný z reality a pôsobivo prevedený do filmu. (08.01.2021)

Juliu Garner má v sebe fádnosť, ale v Batemanovom Ozarku som si ju celkom obľúbil. Na oplátku som dostal ale fádny film. Vlečie sa ako sopeľ z nosa, sem tam prebehne nejaký dialóg, ktorý uspáva viac než mucha tse tse. Film o sexuálnom harašmente, ktorý však nie je taký "moving" ako o ňom píšu niektorí recenzenti. Téma zneužívania na pracovisku sa predsa dá natočiť aj silnejšie. No a vzhľadom na to, že všetko je to naviazané na ten humbuk okolo Harveyho Weinsteina a fašisitiek z MeToo, hodnotím nižšie. A vy drahé ženy, ktoré máte skúsenosť s niečim podobným, prosím vás hláste to. Ale nie až po získaní funkcie, zamestnania, peňazí a reputácie. Nie po 20 rokoch. Okamžite. (07.05.2020)

Asistentka pôsobí ako film s vyprázdnenou naráciou, kde ani nie ste schopní identifikovať jednotlivé dejstvá, nebodaj zvraty. Pritom tomu ale v skutočnosti tak nie je, ono sa tu toho odohrá pomerne dosť, hlavná postava s úžasným poker faceom (závidel by aj Krobot) dostane v podstate celkom slušnú sériu životných lekcií. Chcete pracovať v New Yorku (veľkomeste) vo veľkom korporáte a ukázať všetkým (doma na dedine), aký ste preto veľký frajer? Nehovorte im potom radšej o realite, pretože ono to nakoniec všade zovšednie, nehovoriac o zamestnaniach, kde je to šedé už od začiatku. (28.09.2021)

Kitty Greenovou si zapisuju do škatulky "nadějná mladá žena". Povedný hraný debut. A jestli se ptáte, proč takové filmy vlastně existují, tak třeba komentář zdejšího osvíceného uživatele Eldricka napoví: „Největší sračka, jakou jsem za posledních pár let viděl. Pokud chcete znát definici filmu o hovně, kde se vůbec nic neděje, doporučuju tuhle kancelářskou krysu. Zabitých 85 minut života, který mi už nikdy nikdo nevrátí. Děj neexistuje, zápletka už vůbec ne. Sledujeme zastydlou kundu, co obrací papíry, zvedá telefony a jezdí výtahem. Toť vše. Už během prvních 20 minut jsem měl chuť si radši podřezat žíly. Naštěstí jsem to měl zapnutý víceméně jako zvukovou kulisu při přebookování letu a hotelu, jinak bych asi prokopl televizi.“ (28.04.2021)

Největší sračka, jakou jsem za posledních pár let viděl. Pokud chcete znát definici filmu o hovně, kde se vůbec nic neděje, doporučuju tuhle kancelářskou krysu. Zabitých 85 minut života, který mi už nikdy nikdo nevrátí. Děj neexistuje, zápletka už vůbec ne. Sledujeme zastydlou kundu, co obrací papíry, zvedá telefony a jezdí výtahem. Toť vše. Už během prvních 20 minut jsem měl chuť si radši podřezat žíly. Naštěstí jsem to měl zapnutý víceméně jako zvukovou kulisu při přebookování letu a hotelu, jinak bych asi prokopl televizi. (15.08.2020)