Život po Jangovi

Kogonada je režisérom ktorý zachytil moje oko svojim prvým filmom Columbus, film ktorý si ma získal svojou srdečnosťou, prekrásnou kamerou, precítenými výkonmi hlavného dua, a takou nevšednosťou ktorá ma nútila sa zamyslieť nad krásou architektúry. Rovnako ako Haley Lu Richardson, aj ja som bol šťastný že títo dvaja znovu spolupracujú, obzvlášť pod záštitou A24, a Colinom Farrellom v hlavnej úlohe. Keď som na začiatku Marca videl tú úvodnú titulkovú scénu, už v tom momente som vedel že After Yang bude filmom,  ktorý si zamilujem. A hľa, tak sa aj stalo. Samozrejme tá tanečná titulková scéna si zaslúži 5*, no podobne ako Columbus tak aj After Yang nemá ten plný 5* emočný feel, no to neznemená, že som v ňom nenašiel zaľúbenie. Či už to bola fantastická hudba od ASKA, magická kamera of Loeba, produkčný dizajn, či tá precítená réžia od Kogonada, všetko funguje perfektne, a hlavne herecké obsadenie na čele s Colinom (ktorý má famózny Marec 2022, keďže v rovnaký deň (04.03.) začal žiariť ako Penguin). After Yang je citlivým filmom s futuristickým pozadím, ukazuje silu momentov ktoré môžu byť pre nás ničím no pre niekoho iného všetkým ako aj to akú silu majú spomienky - v týchto sekvenciách Kogonada prekrásne strieda pocity veselosti a smútku, sekvencie v ktorých Colin, Haley, a Justin naplno žiaria. 4.5* (29.03.2022)

Citlivé a promyšlené drama o protichůdném významu vzpomínek a síle života, kterou si mnohdy uvědomíme až po jeho konci. Stejnou měrou znamenitý příběh o rodinných vztazích, které nemají původ v krvi, ale mohou být podobně hluboké a upřímné, zvlášť když je opečovává android s bezednou kolekcí faktů o svých kulturních kořenech. Jak tak koukám, místní diváctvo s trpělivostí dvanáctiletých tiktokerů po mnoha náznacích definitivně zařadilo full retard mód, když nenápadné, ale ukázkové myšlenkové sci-fi zadupalo na úroveň pozdních výronů Bruce Willise. Bral bych to jako pozvánku, ne zákaz vstupu. 90 % (06.03.2022)

Typická kokotina dnešnej doby. A filmov A24. Namiesto živých kamarátov a bábik má protivná krpatá Číňanka "technosapiens" Yanga. Potom sa čudujú, že sa pokazil. Alebo ho podľa mňa skôr z tých ľudí jeblo. Normálne odpadol, lebo nemohol zniesť protivné decko, spomalenú černošku a Colina Farrella „podnikajúceho“ s čajom. Keby viedol bar, alebo obchodoval s kokaínom, bolo by to možno viac uveriteľné. Proste Yang sa radšej podľa mňa ukončil sám. Navyše nerozumiem významu, keď si ľudia adoptujú Číňanku, ktorá sa už pravdepodobne narodila v ich krajine, a bude v nej žiť, aby sa naučila po čínsky, teda JEJ jazyku a zvykom. Nonsens. Keď žije v ich krajine, tak by mala rozumieť predovšetkým ich zvykom a jazyku. Keď tam už začala kvíkať, že chce Yanga po desiaty raz, tak by som ju poslala naspäť do Číny alebo kde. A potom ten klon, vlastne klonica... Pol hodinu z celého filmu tam iba jazdili v aute, teda vlastne auto či čo ich viezlo samé. A film sa vliekol ako vlákna čínskej priadky morušovej. Alebo Farrellova dublinská opica. (22.12.2022)

S tými malými, melancholickými sci-fi drámami sa nám tu poslednú dobu akosi roztrhlo vrece. After Yang to má o to ťažšie, že obuť sa do tohto filmu na internete a nabažiť si svoje rasistické ja dokáže hravo každý ťulpas. Síce ich nijako neobhajujem, ale ten film im ide rovno naproti a tu rasovú vyváženosť dohnal After Yang až do absurdne komických rozmerov, kde hlavnú úlohu musí hrať biely muž ženatý s afroamerickou černoškou, ktorí si spoločne adoptovali čínskeho potomka a ešte k tomu zaobstrali robotického člena rodiny, aby sme mohli zabrdnúť aj do debaty o tom, či sa andoridom sníva o elektrických ovečkách. Nesníva a toto nie je dobrý film, pretože rovnako ako ústredná rasová vyváženosť je v ňom úplne všetko príliš IN YOUR FACE, aby túto hodinu a pol dlhú lekciu o sociálnych hodnotách a diversite pochopili aj tí najpomalší. Ono je však zrejmé po pár minútach čo nám táto lekcia chce zdeliť a tak sa stáva repetitívnou (prakticky tu polovicu filmu Colin Farrell pozerá na spomienky svojej dcéry) a nezaujímavou. Príjemne melancholická atmosféra tak skoro omrzí, pretože film neponúka nič príliš navyše. Len utápanie sa v tom istom smútku, ktorý nepríde príliš uveriteľný kvôli chýbajucej chémii medzi postavami. Tie emócie a pocit milujúcej, oddanej rodiny som totiž tomuto filmu neveril ani minútu. A to je asi najhoršie, pokiaľ chcete natočiť film práve o tom. CELKOVO: 4/10 (07.03.2022)

Chce to být jako čajový obřad, ale ve výsledku je to jen jako příprava Pickwicku, při jejímž louhování si z nudy přečtete pár náhodných filozofických citátů o smyslu všeho. Na rovinu mě při objevu tohohle filmu dost zaujal námět, ale spolu s tím vyděsil plakát, takže jsem do toho šel s určitým obavami, ale nakonec mě spíš než ta prapodivná snaha o utopii (plné obřích eko-vil a bezchybných životů, kterými může trochu otřást jen smrt) vadila bezemočnost a vyprázdněné postavy. A přitom se to snaží být strašně citlivé a plné niterných pocitů, ale staví to na Farrellovi, který jakoby ani nevěděl, co vlastně hraje, Turner-Smithové, která tu má neustále jeden výraz a její postava nemá jiným charakter, než že neustále pracuje a pak jedné malé holky (jejíž skutečné jméno nemám odvahu skloňovat), která se tu celou dobu chová jako rozmazlený fracek. Nikomu jsem nevěřil nic, ani lítost ze stavu Janga. Všechno mi tu přišlo umělé a na sílu, plné falešné poetiky, jen aby tímhle Kogonada vyjádřil svoji představu ideálního světa, která by ale fungovala pouze pro něj, jako každá utopie. Jediné, co se mi tu hodně líbilo, byl vizuál Jangova "vzpomínkového vesmíru" a průlet jeho vzpomínkami, které byly plné drobných radostí. Jinak je to ale naleštěná bída, na které mi přijde paradoxní, že tak moc vyzdvihává čínskou kulturu a tradice, ale zároveň ignoruje fakt, že v Číně by tahle utopie byla naprosto nepřípustná. Na tenhle paradox ale naráží i spousta současných (animovaných především) nečínských filmů o Číně. 2* (29.09.2023)