The Tenant of Wildfell Hall

Prvních pár minut mě uchvátilo, první díl navnadil a pak už to byl jen pád – pozvolný, ale i tak z něj po dopadu bolí kosti (v tomto případě spíš oči). Vyhovovalo mi obsazení, bavila mě hudba i Heleniny hnědo-hnědé obrazy, zásadně ale nesouhlasím s principem dlouhosáhlého vysvětlování záhady (raději tuším než vidím) a třetí díl byl už jen parodií na všechny zubožené milovníky, kterým je odpírána jejich pravá láska. Jinými slovy ověřila jsem si tušení, že se sestrami Brönteovými si nesednu (a myslím, že jde o oboustrannou averzi). (19.02.2012)

Môj obľúbený literárny príbeh z čias dospievania "Tajomná pani Grahamová" nabral reálnu podobu. Vzťah dvoch ľudí nie je vždy jednoduchý. Aj tu je to príbeh o láske, ktorá bolí. Zvíťazí morálka, povinnosť, obeta a presvedčenie, alebo popustíme uzdu citom a vášni, napriek "norme v nás", napriek všetkému v čo veríme? Bude to pravé šťastie?! Konečné naplnenie lásky Gilberta a Helen je vytúženým vyvrcholením a uisťuje diváka o spravodlivom zadosťučinenií za všetko utrpenie, ktorým museli prejsť. Milovníci anglickej klasiky si znovu prídu na svoje. Predsa len dokonalý zážitok mi oslabilo obsadenie Helen Tarou Fitzgerald. To nebola šťastná voľba. (01.12.2008)

Všetko tu spieva. Nielen ženské chorály, ktoré sa z prvoplánového napätia postupne menia až na hudbu z inej dimenzie, ale aj samotná príroda, vťahujúca postavy do svojho pochmúrneho sveta. A aj pani Grahamová, tajomná hneď od začiatku - namiesto vysvetlenia si spieva zvláštnu temnú pieseň, ktorú nie je možné jasne interpretovať. A tvorcovia to chápu. Vstupujeme do deja in medias res, vidíme mlčanlivý útek a mlčanlivú hrdinku, často s kamennou tvárou. A pritom opäť cítime, že je niečo v neporiadku - zvláštne "plýživé" kamerové jazdy, postavy snímané zozadu, zábery simulujúce psychický stav postáv, krutosť vo vzťahoch a drsná príroda nás v tom utvrdzujú. Ale tak ako spev, aj kamera nás s vývojom deja privádza k akémusi väčšiemu tajomstvu. Veľké interiérové celky, do ktorých a z ktorých postavy vchádzajú a vychádzajú, až akási bezúčelnosť niektorých záberov akoby priam volali po niečom, čo rozprávanie nemôže zachytiť. Akoby kričali: "Niečo tu ešte je, ale nevieme to vysloviť." Lenže čo to je? Odpoveď možno ponúka samotná pani Grahamová - často až neznesiteľne pevná žena, puritánsky zarputilý typ človeka s mimoriadne jasnými a striktnými zásadami, pritom však človek láskavý, stály a pod povrchom silne emocionálny - z toho je zrejmé, že na povrchu vidíme len akúsi stvrdnutú škrupinu. Zároveň človek samotársky, ktorý komunitu akoby ani nepotreboval pretože má niečo mocnejšie. Do konfliktu s komformistami sa nedá nedostať. A zdá sa, že to pani Grahamovú sprevádza po celý jej život - najmä počas manželstva, jej veľkého tajomstva. Akoby to zobrazovalo konflikt človeka, ktorý svojou pevnou povahou a cnostnosťou nie je tak úplne z tohto sveta a na druhej strane človeka až príliš svetského - netrpezlivého, prelietavého, labilného. On pri nej nemal šancu. V každom okamihu, nech by konal akokoľvek, by vedľa nej pôsobil ako morálne podradná bytosť. A cítil to. Ale nedokázal s tým bojovať a tak neustále upadal do špirály, z ktorej niet úniku. A pritom ona sama nebola na vine. V tom čase ešte škrupinu nemala, jej jedinou chybou bolo, že bola "až príliš" cnostná. Ako som hovoril, akoby ani nebola z tohto sveta. A spolu s ňou a s jej cnosťami privádzala ako hromozvod do profánnej skutočnosti aj nádych sakrálna. Možno práve toto sacrum bolo to, čo sa zábery snažili ukázať, ale nedokázali to vysloviť. Možno, že svojou prítomnosťou napĺňala miestnosť akousi podivnou vibráciou, ktorá tam ako hrom reziduálne zotrvávala aj po jej odchode. Možno práve toto bolo skutočné tajomstvo pani Grahamovej. (10.09.2021)

Ide o film podľa predlohy od najmladšej zo sestier Bronteových a žiaľ musím konštatovať, že aj od najmenej vydarenej. No pozitíva to rozhodne má. Ako prvé ma pri sledovaní napadlo, že hlavná hrdinka asi moc chlapov nemusí a že o nich nemá valnú mienku, keďže všetkých hodila (aspoň istý čas) do jedného vreca s alkoholikmi a pobudami, no postupne mi to začalo dávať zmysel. Len kým k tomu prišlo, trocha ma dej otrávil, možno keby som bol žena, tak by som si to viac užil. Ale niečo to s dielami od sestier autorky spoločné predsa len má - príbeh dokázala zabaliť do peknej atmosféry romantizmu a striktného chovania medzi mužmi a ženami. Ide vlastne o taký posledný záchvev starej školy a starých mravov pred nástupom priemyselnej revolúcie. A to tu vyšlo veľmi dobre. Lepší priemer. 65/100 (16.10.2019)

Já tomuto zpracování Dvojího života Heleny Grahamové nemám vlastně co vytknout. Je to asi rok a půl, co jsem četl knihu, sice si to jakž takž pamatuju, ale ne úplně do nejmenších detailů, ale jak jsem to sledoval, tak mi ty detaily docela "naskočily". Což si myslím, že je ten nejlepší podklad pro hodnocení. Krásné exteriéry, kostýmy i hudbu beru tak nějak samozřejmě. Tara Fitzgerald jako Helena mi vůbec nevadila, stejně tak ostatní role byly obsazeny velmi dobře. Neviděl jsem teda posledních asi pět minut druhého dílu, mám staženou verzi 3 souborů, z nichž druhý je nějaký porouchaný:), ale to je detail, těch pár minut "temna" jsem si domyslel. Ta předloha je taková řekl bych poměrně náročná na zpracování do filmové podoby, ale tvůrci se s tím poprali docela dobře. Deníkové záznamy, které tvoří dá se říct podstatu knihy, jsou tu jen na doplnění a vysvětlení částí děje. (12.08.2017)