Smaragdový prales

(SPOILER!!) Brazília, štát Pará, 1974-1984. Kým americký strojvedúci stavia priehradu na rieke v Amazonke, jeho syna unesie domorodý kmeň nazývaný Neviditeľní ľudia. Otec ho hľadá v džungli 10 rokov, ale keď ho konečne nájde, jeho syn je asimilovaný indián, rešpektovaný lovec vo svojej osade. Otec si postupne uvedomuje, že jeho syn sa nikdy nevráti do civilizácie. Spolu s jeho skupinou idú vyslobodiť dievčatá z kmeňa, ktoré boli zajaté na prostitúciu gangom Brazílčanov. Otec počas jeho pobytu v osade spoznáva život domorodcov, ktorí sú presvedčení, že únosom syna zachránili, a presviedčajú ho, aby sa ani on nevracal na tie "strašné miesta". Uvažuje, čo urobí, aby voda z priehrady nezatopila aj zvyšok územia kmeňa jeho syna. Vo filme vidíme 3 fiktívne kmene, a ich kultúru a reč založenú na iných Amazonských kultúrach, no pointa je plne založená na skutočných udalostiach z rokov 1976-1984, keď bolo zaplavených 2200 km² pralesa kvôli vodnej elektrárni Tucurui. (07.10.2010)

Krásny vizuálny zážitok z miest, ktoré sa už čoskoro stanú len hmlistou spomienkou, než sa aj tá časom rozplynie a pre ďaľšie generácie zostane už len fikciou. V príbehu je trocha akcie, trocha romantiky a veľa podnetov na zamyslenie. Eko-posolstvo je hlavným hnacím motorom celého snímku a i keď to všetko do hromady na cynickú dušu dnešného diváka môže pôsobiť naivne, myslím, že svoj odkaz predal ďaľej a zostáva nám len dúfať, že padne na úrodnú pôdu. (14.10.2013)

Neberu v uvahu, že opravdu na kvákající žáby přinášející mohutný déšť opravdu nevěřím. Neberu v úvahu, že se mi vůbec nelíbily dekorace vlasů amazonských indiánů, v kterých byly různé rostliny. Připadalo mi to trošku kýčové. To vše bych hodnotil za nula, každopádně neusnul jsem u toho, lítající orel tomu sice moc nepomohl, ale možná nahé amazonské dívky mě učarovali, i když nevím, když se mi moc nelíbily. Ale celkově za dvě. (25.01.2007)

Zaujímavý crossover dobrodružného príbehu a akčnej drámy, v ktorom je ešte k tomu, aby toho nebolo málo, vsadená enviromentálna tematika. Originalita mu nechýba a zaujme aj obsadením či indianskymi dialógmi ("Jdeme k otci...Já sem tvů otec!..Ne, ty si Tati a žiješ v mých snech"). Naviac Boorman necháva dostatok priestoru aj tichu, bez zbytočných rečí, doplňujúceho dobrú kameru. Je fajn, že eko-agitka je nevtieravá, aj keď v závere už trochu tlačili na pílu. Problém som mal s obsadením domorodcov, ktorí vôbec nepripomínali amazonské kmene, ktoré poznáme napr. z dokumentov a ktorí sú určite o dosť škaredší ako tu obsadení (asi) Havajčania a hlavne fešné Havajčanky, všetky v tom najlepšom veku rozpuku. Kde sú starci, staré baby, deti - nevedno. Inak tú bio-GPS navigáciu by som celkom bral. (27.07.2016)

Boorman rozvíjí svoje "přírodní téma", podobné motivy se objevily již v jeho předchozí tvorbě ( viz Vysvobození - stavba přehrady ). Po obrazové stránce nelze jako vždy nic vytknout, tan chlap ví jak zaplňovat prostor záběru, na jeho kompozice se vždy moc pěkně dívá. Se scénářem je to horší, ekoposelství je to hlavní a postavy podružné, poslední třetina je této prioritě až příliš násilně podřízena.... (14.11.2006)