Manuela

Vysielalo sa to, videl som, raz stačilo. Keď sa veľmi posnažím, snáď nájdem niečo, čo by som mohol ohodnotiť pozitívne: 1. ►►► Bol to jeden z prvých seriálov tohoto žánru (telenovely) v SR. V tom čase bol príbeh neopozeraný, atmosféra a okolie Argentíny (plus mínus) bolo príťažlivé. Afektované hádky boli jednoducho niečím iným, novým, celkom prijateľným. 2. ►►► Klobúk dolu za originálnu vlastnosť scenára, ktorá je aspoň trochu zaujímavá: počas prvých 100 epizód totiž divák vôbec netušil, prečo sa seriál volá Manuela. Obľúbenou sa stala hlavná postava Izabela. Až následne, po rokoch, sa z Izabely stala "beštia" a na scéne sa objavila jej navlas podobná Manuela. Prečo? Príbeh, v ktorom pôvodná hlavná hrdinka Izabela takmer zahynie (všetci veria že mŕtva naozaj je) a následne ju nahradí nová dievčina Manuela. Tá Izabele preberie manžela, dom a majetok, priateľov, celý jej život... Zmrzačená Izabela sa tajne vráti do svojho domu, kde sa jej darí nepozorovane žiť v zamknutej izbe poriadne dlho... Napokon všetko speje k šokujúcemu, aj keď očakávanému záveru... Konečne. (28.01.2015)

Jestli mě paměť neselhává, tehdá to v těch drsných devadesátých létech vysílala TV Premiéra, myslím, že to byla snad jedna z prvních telenovel, ale to nechci kecat - každopádně, bylo to krátce po revoluci r. 1989 a lidi hltali všechno - a tuto telenovelu taky, myslím, že srovnat ovace tehdá a dnes by bylo celkem zajímavé. Každopádně já viděl všechny díly, neb jsem v těch mých dětských letech neměl právo na ovladač, když to ženský chtěly vidět, tak konečně po tak dlouhé době mohu směle říci - je to odpad dámy:-) a škoda času. Jenže dávali oni v tý bedně tehdy něco zajímavého:-):-) Možná tydle telenovely stály za kulturní revolucí u nás (v negativním slova smyslu) (04.10.2011)

Je to už skoro deset let, ale stejně si pamatuju, jak nás touhle sra.... mučila každej den na základce češtinářka. Tenkrát nám to bylo jedno, místo hodiny jsme dělali bordel. Ale ted už bych si i radši napsal nějakej ten diktát místo sledování tohoto veledíla, který odstartoval u nás bohužel velice populární vlnu telenovel. (18.02.2003)

Na rozdiel od ďalších recenzentov môžem plnohodnotne ohodnotiť toto „dielo“, lebo som videl prvých 100 častí (myslím, že celkovo ich bolo vyše 200). Tento seriál zostane pre mňa navždy nezabudnuteľný, lebo len jemu vďačím za to, že teraz už viem čo je to kvalita a čo brak. Keď som ho sledoval, bol som ešte v podstate decko, no po stej časti ako by ma osvietilo. Bol som tak naplnený týmto hnusom, že som si povedal „dosť!“. Škoda, že takto neosvieti viacerých, ktoré tieto braky sledujú. Aj keď tomu seriálu vďačím za veľa, na * to nestačilo. (04.04.2003)

A tu budem trochu polemizovať a nadviažem na romány Daphne du maurier Živá a mřtva a Rebeka. Manuela je horor. Keby nebola rozťahaná do nezmyselného milióna častí ale bol by jej dopriaty jeden film tak sa bojíme ísť aj na záchod. Vita Escardo je uznávaná argentínska divadelná herečka a tu si strihla dôležitú dvojúlohu Isabely po nehode a spisovateľky a vrahyne Anaís. Príšerný vzťah medzi dvoma nevlastnými sestrami Manuelou a Isabelou a hrozná tragédia ktorá nenávratne poznačí krásnu Isabelu na tvári aj na duši je nezabudnuteľná. Ja si dodnes pamätám desivú hudbu z hracej skrinky, Isabelu sediacu v hojdacom kresle ako jej tvár zakrývajú vlasy, poprípade vyslovene hororové výjavy z ostrova kde ju pred istou smrťou zachránila čarodejnica Zaira a obalila do zatuchnutých látok. Nevravte že ste zabudli na desivú hlinenú masku za ktorou skrývala svoju zohavenú tvár alebo na ihlice, smrtiace zbrane ktorými Anais chladnokrvne vraždila po tom, čo ich vytiahla zo svojich vlasov. Ja teda nezabudnem. (15.01.2021)