Agónie - konec Rasputina

Expresivní snímek lze chápat současně jako životopisné drama i podobenství o rozpadu ruské monarchie. Klimov pracuje s různými rovinami vnímání reality a času Střídá "běžné vnímání" se silně stylizovanými scénami vizí a černobílými dokumentárními záběry. Podobně jako hrdina Klimovova snímku Jdi a dívej se projde hrdina filmu vlivem okolností a vlastní sebedestruktivity několika výraznými změnami, až nakonec zůstane jen sám se sebou a není mu dáno ani jednoduše umřít. (12.06.2006)

Jinak zpracovaný příběh, než jsem viděla nedávno (ruský Rasputin z r. 2013). Z jedné strany mě Klimovovo dílo nadchlo, chvílemi se mi svíralo hrdlo nad prostřihy mezi světem bohatství a světem bídy a zoufalství. Slabošský panovník a úpadek skoro tisícileté říše během pár desetiletí. Škoda že Klimov vynechal úlohu "profesionálních revolucionářů", kteří byli na ruské dějiny přisáti od začátku 20. století. Lenin, Trockij, Kerenskij, Kaplanová a další. Ti hráli destruktivní úlohu už v revoluci r. 1905 a stejnou i v r. 1917. Organizovali tisíce lidí, šířili mezi nimi nenávist a hnali je na smrt. Úpadek tisícileté carské říše měl konkrétní jména. V Klimovově poměrně rozsáhlém díle pro ně místo bylo. Za to, že se o nich nezmínil, ubírám jednu hvězdu. (05.09.2014)

Film kolíše na pomyselnej hrane. Na jednej strane je to čistá propaganda, ktorá ticho velebí komunizmus a ostro a hlučne zatracuje monarchiu a vykazuje ju ako silne úpadkovú. Pričom všetci dúfam vieme, že Rusko sa len z jedného úpadkového režimu dostalo do doto druhého. Je smiešne predkladať tisícky mŕtvych počas cárskej monarchie, keď komunistický režim priniesol tých obetí na státisíce. Cár je vykreslený ako slaboch, cárovná zasa ako naivná mámuška, ktorá nenávidí všetko ruské. Šlachta je zasa v područí hnusného Západu. Do toho dokumentárne zábery, z ktorých časť je autentická, ale tá druhá je natočená špeciálne pre tento film a retušou upravená na dobové snímky. Prosto propaganda v plnej paráde. Na druhej strane ale nemôžem opomenúť kvalitatívnu stránku filmu, ktorý sa atmosfericky pohráva s divákom a predkladá na sovietske pomery solídnu kvalitu a spracovanie. Škoda, že ide o ďalší film o Rasputinovi, ktorý je divákom predostrený neobjektívne a len z jedného pohľadu. Jedny filmy ho velebia, iné - ako je aj tento - od začiatku zatracujú a spochyňujú akýkoľvek prínos. Tak rád by som videl konečné objektívny pohľad na túto osobnosť ruských dejín v hranej podobe, zatiaľ sa mi to podarilo iba v tej dokumentárnej. (03.08.2022)

Film rozkladu a zániku, zachytených v Klimových nesmierne atmosférických pomalých zhlukov obrazov komorného charakteru, posilnených autentickými zábermi udalostí. Skvelá monotónna, podvedomo pôsobiaca hudba tlačiaca scény do k ešte silnejšiemu, vyhrotenejšiemu výzoru. Nezabudnuteľné obrazy historickej tragédie cárskeho Ruska a jeho "svätého muža" so silnou dávkou expresivity. (31.01.2013)

Elem Klimov zvláda jednu vynikajúcu vec lepšie, než väčšina režisérov. Aspoň pokiaľ môžem súdiť na základe dvojice filmov, ktoré som od neho mal možnosť vidieť. Na Agónii, podobne ako na Idi i smotri, nemožno neobdivovať všeobecnosť výpovede. V jadre to nie je film o Rasputinovi, nie je to film o úpadku cárskeho Ruska. Je to film o človeku či ľudstve ako takom, všetky (inak zdá sa vcelku dodržané) historické súvislosti neslúžia konkrétnemu cieľu, ale prerastajú do plnokrvnej metafóry. Možno viem, ale hlavne som naplno precítil. Nutné podotknúť, že v neposlednom rade aj vďaka hlavnému predstaviteľovi – v Petrenkovom podaní pramení Rasputinova démoničnosť z reálnych povahových čŕt, nie z teatrálnej mimiky a gestikulácie. Naozaj úžasná súhra medzi režisérom a hlavným predstaviteľom... (23.06.2005)