Gillo Pontecorvo

Mnoho kritikov interpretovalo film v kontexte vietnamskej vojny a studenej vojny a chválili jeho surové a neoslavné zobrazenie kolonializmu, imperializmu a otroctva. V The Brooklyn Rail napísali: "Burn! je ticho bezútešná, neochvejná prezentácia otroctva, post-otrokárskej rasovej nenávisti, úlohy rasy v politickej moci a koloniálnej manipulácie všetkých vyššie uvedených. Pontecorvo preberá tieto témy tak jasne a priamo – pričom ich necháva na druhom mieste vo vzťahu k dramatizácie príbehu – že Burn! sa stáva lekciou o tom, ako málo iných filmov sa touto témou vôbec zaoberá.“ (Arsenal83)

Počas natáčaného rozhovoru v roku 2003 režisér Gillo Pontecorvo povedal, že hoci sa on a Marlon Brando počas natáčania tohto filmu pohádali, no onedlho mu Brando ponúkol šancu režírovať film o indiánskej rezervácii: "Rok a pol po Burn! chcel nakrútiť film o právach amerických Indiánov. Požiadal ma, aby som 20 dní alebo mesiac žil v indiánskej rezervácii, aby som zistil, ako hovoria a žijú atď. Súhlasil som a strávil takmer mesiac v rezervácii, ktorá bola zúfalo chudobná. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť. Žiaľ, film nebol nikdy natočený z dôvodov mimo moju a Marlonovu kontrolu. Som však veľmi rád, že som prežil mesiac so Siouxskými Indiánmi v Južnej Dakote.“ (Arsenal83)

Evaristo Márquez v rozhovore (1. novembra 2009) povedal, že pri niekoľkých príležitostiach, keď Marlon Brando odmietol hrať podľa inštrukcií, bol práve on „mierotvorcom“ medzi režisérom Gillom Pontecorvom a legendárnym hercom. (Arsenal83)

Režisér Gillo Pontecorvo odolal tlaku štúdia, ktoré požadovalo do hlavnej roly obsadiť Steva McQueena, a tak zvíťazila jeho voľba Marlon Brando. (Arsenal83)

Okrem Marqueza aj mnohí ďalší herci boli neprofesionáli, ktorých Pontecorvo najal kvôli svojmu prístupu inšpirovanom neo-realizmom a použil ich už predtým vo filme Bitka o Alžír (1966). (Arsenal83)

Marlon Brando označil Pontecorva za jedného z troch najlepších režisérov, s ktorými kedy spolupracoval, spolu s Kazanom a Bernardom Bertoluccim. (Arsenal83)

Evaristo Marquez (José Dolores) nebol profesionálny herec, ale negramotný kolumbijský pastier, s ktorým sa Pontecorvo zoznámil pri hľadaní miesta na natáčanie. (Arsenal83)

Pôvodne sa mal film natáčať celý v Cartagene v Kolumbii. Problémové pracovné podmienky spôsobili, že produkcia prekročila plán a rozpočet, čo viedlo k tomu, že United Artists takmer vyhodili Pontecorva. Marlon Brando trval na dokončení filmu a zaplatil za presun výroby do Maroka, kde sa film mohol dokončiť za menej peňazí. Ďalšie scény sa natáčali v Saint-Malo vo Francúzsku, na Amerických Panenských ostrovoch a v Cinecittà Studios. (Arsenal83)

Režisér Pontecorvo získal doma v Itálii Stříbrnou stuhu za nejlepší režii. Cenu uděluje Svaz italských filmových novinářů. (Locksley)

Krátkometrážní
1997	Nostalgia di protezione
1955	Giovanna

Dokumentární
2009	Franco Cristaldi e il suo cinema Paradiso
2005	Elio Petri... Poznámky o filmaři
	Un controtipo - appunti su Gillo Pontecorvo
2004	Marxist Poetry: The Making of 'The Battle of Algiers'
1998	Homo cinematographicus (TV film)
1996	Ritratti d'autore (seriál)
1995	Ennio Morricone (TV film)