marlon

Jeden z lepších akčných filmov so "Slyhangerom" v hlavne roli, s podmanivým prostredím i originálnou zápletkou. A k tomu ešte s "neopakovateľnými" fintami. Do puče, stále neviem, ako to ten Sly na tom lane s tou jednou rukou dokázal! Je to fakt macher!

A potom šťastne žili, až kým nepomreli! Úbohé štetky, len im chrobaka do hlavy dali!

Úderná a trefná satira toho, ako sa v našom ľudovodemokratickom Československu v časoch komunistického režimu žilo. Trio Donutil - Kodet - Polívka s precízne stvárnenými karikaturami "poslušných občanov" vytvára dostatočne široký priestor na parodovanie hodnôt a symbolov diktatúry proletariátu, ktoré však najmä mladšej generácii nemusia nič povedať. Kultová komédia s nezabudnuteľnými (politicky podfarbenými a absurditou prešpikovanými) hláškami i obrazmi z dôb nedávno minulej, ktorej sa nedá vyčítať ani istá tendenčnosť. Taka chuťovka!

Verhoevenov erotický neo-noir thriller sa pokúša vzdať hold starým noirovkám a myslím, že sa mu to z väčšej časti aj darí. Nesnaží sa však len slepo imitovať, ale prichádza aj s niečim novým. K veľmi slušnej atmosfére a prepracovanej (zdánlivo jasnej) zápletke s viacerými chytrými zauzleniami, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani niektoré staré "čierne" klenoty, tak pridáva odvážnú avšak z hľadiska charakteru postáv a ich obsesného vzťahu vcelku akceptovateľnú erotickosť. Sexuálny pud ako jeden z hlavných základných inštinktov človeka je prestúpený celým filmom a prepojenie smrti a sexu napomáha rastu napätia. "Obscénna" scéna s prekrížením nôh, ktorá mala byť najväčším lákadlom, síce filmu najviac ublížila, film však na ňu nebol odkázaný a v pohode si vystačil aj sám. Vtipné hlášky (typu "Byla to soulož století") zdobia premyslené dialógy, dej i hudba majú spád, scény sú vynikajúco zrealizované i zosnímané, čo viac môžeme chcieť? Najslabším článkom je len nevýrazný záver a výkony ženských predstaviteliek, i keď Sharon ako femme fatale sa rozhodne nestratila.

Ani citlivá a premyslená réžia, ani skvostný námet nemusia byť nevyhnutne zárukou kvality, rovnako tak ako prílišná koncentrácia známych mien nemusí byť vždy zárukou úspechu! Najmä v tom prípade, ak hviezdam (tak vychádzajúcim ako aj zachádzajúcim) nie je vytvorený dostatočný priestor. Nemalo to proste grády ani atmosféru Suchetovho spracovania.

George Orwell raz povedal, že "najlepšie knihy sú také, ktoré človeku hovoria, čo už sám vie". Existujúci proces upevňovania ľudskej identity rozpamätávaním sa na "zabudnuté pravdy" ešte výstižnejšie zhrnul Keith Chesterton v parafráze "objavil som objavené". Jednoducho povedané človek určité veci tuší, resp. o nich vie, ale nedokáže ich vyjadriť a tak sa musí nájsť niekto, kto pomenuje veci pravým menom. V tomto prípade sú tým "niekým" režisér Sam Mendes a scenárista Alan Ball, ktorí sa svojim oscarovým dielom o nesplnených snoch a o tom, ako málo k ich naplneniu stačí, dostali bezpochyby pod kožu nie jedného z nás. Koľkí z nás sa tam našli a koľkí z nás sa po zhliadnutí tohto tragikomického snímku rozhodli pre zmenu? Ich krátka nezabudnuteľná sonda, nech už akokoľvek plytká, jedinečným spôsobom ponúka znepokojivý pohľad na povrchnosť a pokrytectvo súčasnej spoločnosti (a myslím, že nielen tej americkej) posadnutej na jednej strane nezmyselnými predsudkami a falošnými predstavmi o morálke, na strane druhej ignorujúcej v živote samotného jedinca to najpodstatnejšie - naplnenie jeho vlastných predstáv o hľadaní šťastia. Film sa príliš nezaoberá charaktermi hlavných postáv, dôraz kladie skôr na precízne vykreslenie ich vnútorných pocitov majúcich základ vo frustrácii a strate zmyslu z vlastného života. Napriek skľučujúcim pocitom má film až neuveriteľne ľudský rozmer a jeho odkaz o tom, že všetko sa dá zmeniť a záleží len na nás, ako sa nám to podarí bol, je a vždy aj bude aktuálny !!! A v tom spočíva jeho najväčšia sila a genialita.

Krimidráma z drsnej francúzskej školy s pochmúrnym pôvabom, závanom smútku i žiali uspokojí všetky Vaše zmysly. Zručne poskladaná a skvelo zahraná. Je ťažké určiť, ktorý komponent ju robí veľkou a nezabudnuteľnou - či majstrovská Corneauova réžia, alebo plazivá evokatívna Sardeho hudba, machovsky Grisoliov scenár, Glennova strohá kamera, alebo vynikajúci herci. Kumulatívny efekt uvedených zložiek má však neskutočnú silu a bude vo Vás rezonovať ešte dlho po jej vzhliadnutí. Film na prvý pohľad jednoduchý vykazuje viac ako len pár noirových a thrillerových prvkov. Na povrchu vyzerá ako obyčajné krimi s triviálnou zápletkou, avšak pri bližšom pohľade máme možnosť zoznámiť sa s celkom plným emócií! Chuligánsky humor a nejednoznačné vyprofilovaná morálna pozícia všetkých postáv podčiarkuje sujetový rozpor, zatiaľ čo mužský svet vykreslený v pravom melvillovskom štýle ako studený, násilný a samotársky nevytvára pre hrdinov žiadne alternatívy. Chlapský príbeh Noela a Mickyho, nezabalený do patetických či iných hrdinských sračiek, takto vyznieva drsne a sentimentálne zároveň, avšak drsne nie spôsobom ako skôr dopadom a sentimentálne nie dojímavosťou ako práve svojou osudovosťou! Stiesňujúce napätie s omračujúcim záverom ma nevyhnutne museli dostať do pozície, keď som doslova ľutoval, že ich osud postavil proti sebe.

Prečo sa dívať na film, ktorý sa zdá byť od začiatku jasný a o ktorom ste presvedčený kam smeruje? No lebo v tomto prípade je korením filmu ani nie tak zápletka ako skôr jej decentný a chutný spôsob servírovania. A ak ešte túto lahôdkovú špecialitku podávajú Ingrid Bergman - Charles Boyer - Joseph Cotten osobne, neostává nič iné ako si nechať chutnať. Komorný príbeh z klasickej čiernej série o manipulácii a psychickom týraní je natočený brilantne a je dokladom nielen réžijnej vyspelosti, ale aj žánrovej univerzálnosti maestra Cukora.

Pohodový film, ktorý má všetko - akčnosť, vtip, svižnosť a zdravú bláznivosť. Námet so špičkovým a neohrozeným agentom, ktorého ma jeho vlastná stereotypom znudená a po dobrodružstve túžiaca manželka za suchárskeho úradníčka, bol zaujímavý minimálne tak ako netradičný dvojzáprah Arnie - Jamie. OK, Arnieho grimasy človek akože nevidel, ale čo napr. ten striptýz, v ktorom Jamie Lee obhajuje tituly hollywoodskych najkrajších pŕs a nôh, ktoré jej svojho času pripadli, či napr. tie klince - "A niekoho si aj zabil?" "Áno, ale len tých zlých!"

... a keď Baránok rozlomil štvrtú pečať, zaznel hlas "Poď!" A hľa, kôň sinavý a meno jeho jazdca ARNIE a svet mŕtvych zostával za ním !!!